Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Máme NA VIAC

Rozhovor s kandidátom na poslanca do zastupiteľstva BSK PhDr. Milanom Grellom, ktorý kandiduje ako nezávislý kandidát za volebný obvod Pezinok.

SP: Pozeral si televíznu debatu kandidátov na župana v bratislavskom kraji?

Milan Grell: Pozeral a bolo to trochu zvláštne. Miestami  trápne a miestami komické. Bolo jasne vidieť, že pri takom veľkom počte kandidátov na župana budú medzi nimi očividné rozdiely v kvalite. Myslím si, že bolo z čoho si vybrať.  Taký traja, štyria z nich dominovali, bolo vidieť, že vedia čo chcú, že majú už isté politické zručnosti a skúsenosti a tí ostatní boli len do počtu. Som rád, že kandidát na župana, Ján Mrva, starosta Vajnor, ktorého podporujem a ktorý zas podporuje moju kandidatúru na poslanca za obvod Pezinok, sa ukázal v tej top skupine. Svoj program jasne a konkrétne pomenoval. Myslím si, že išiel po podstate. Doprava je problém, ktorý nedusí len Bratislavu, Vajnory, ale aj Pezinok a Modru. Mrva v tejto diskusii nezapadol a dúfam, že si to všimli aj ľudia, čo sa o voľby a kandidátov doteraz nezaujímali.

SP:  Tvoj volebný program si zhrnul na billboarde do troch bodov. Hovoríš o efektívnej doprave, modernom školstve a inšpirujúcej kultúre. Poďme ich, ak súhlasíš, prebrať bod po bode.

Milan Grell: Súhlasím. O každom bode by som mohol hovoriť dlho a v detailoch.

SP: Čo si máme predstaviť pod slovným spojením efektívna doprava?

Milan Grell: Skúsim túto problematiku priblížiť na príkladoch z nášho pezinského prostredia. Začnem integrovanou dopravou, povedzme železničnou. Poznám desiatky ľudí, ktorí by aj cestovali do Bratislavy do práce vlakom. Skúste, ale prísť autom na pezinskú stanicu krátko po siedmej ráno! Parkovisko do posledného miesta plné, parkuje sa všade naokolo. Sedemdesiat tamojších parkovacích miest je skôr vtip, ako smerovanie ľudí z áut do vlakov. O druhom záchytnom parkovisku sa len roky diskutuje. Koľko ľudí sa zmestí do jedného vozňa a koľko ich má vlak? Druhý problém je grafikon osobných vlakov a ich smerovanie v Bratislave. Všetko ide na Hlavnú stanicu. Ráno posledný vlak na stanicu Nové Mesto odchádza o trištvrte na osem. A ešte horšie je to popoludní, po skončení práce. Do Pezinka z tejto stanice nejde priamo žiaden vlakový spoj. Tak ako z Pezinka nechodí žiaden vlakový spoj na stanicu do Petržalky. Koľko ľudí z nášho regiónu tam pracuje, chodí do školy? A to si na župe celé roky nikto nevšimol, aby rokoval o tom so železničnou spoločnosťou? Cesty župa spravuje cez dcérsku organizáciu. Tá má v správe aj cestu 502, ktorá je chrbtovou kosťou cestnej dopravy v Pezinku a v našom okrese. Je to najvyťaženejšia cesta a každý, kto ráno, alebo popoludní trávi desiatky minút v kolónach vie, ako poddimenzované kruhové objazdy pri Tescu a hore na Šenkvickej brzdia plynulosť premávky. Ten na Šenkvickej je dokonca ilegálna stavba, ktorú kedysi z vlastnej iniciatívy urobilo mesto, čiastočne na cudzích pozemkoch. Tomu sa treba venovať a treba to vyriešiť rozšírením tak, aby tieto križovatky nespomaľovali prúd dopravy a netvorili sa kolóny a vodiči nehľadali obchádzky bočnými cestami. Špeciálny problém je táto cesta cez Grinavu a druhý problém v kompetencii župy je vybudovanie napojenia na plánovanú komunikáciu smerujúcu okolo Slovenského Grobu na diaľničnú križovatku pri Triblavine. Neviem či to dobrý nápad, posunúť križovatku na tento obchvat z pôvodnej zamýšľanej križovatky Glejovka / Limbach cez Glejovku až na miesto dnešnej križovatky do Grinavy pri kostole. To sú všetko veci, ktoré sa riešia na úrovni župy a rád by som bol pri tom. Veľká téma sú aj cyklochodníky, ale o tom radšej inokedy.

SP: Aké je to moderné školstvo, ktoré vo svojom programe spomínaš?

Milan Grell: Župa má kompetencie v strednom a odbornom školstve. V končiacom období sme prišli o jednu odbornú školu a žiadna iná tu už roky nevznikla. Gymnázium je v budove ktorá bude mať čoskoro deväťdesiat rokov. Obchodná akadémia je v budove po nejakom socialistickom podniku. Prvý problém je, že stredných škôl je v meste málo a deti musia za vzdelaním cestovať. To je zbytočná záťaž detí, rodičov i strata času. Druhým problém je, že viem si predstaviť, že škola v 21. storočí bude sídliť v novom komplexe kde je hala, plavecký bazén a atletický štadión samozrejmosťou. Dokonca obe pezinské školy by mohli tieto zariadenia, aby boli efektívne využité, aj zdielať. Dnes oslavujeme, keď sa nejaká školská budova zateplí, alebo sa vymenia okná... Superúspech je, keď sa urobí jedna - dve odborné učebne. Na pohyb a šport stredoškolákov sa myslí minimálne. Nečudujme sa, že šport v našom meste, aj taký, ktorý mal slávnu minulosť, ako napríklad basketbal, vymrel. Pezinské gymnázium, kedysi stavalo na krajské školské súťaže svoje basketbalové družstvo rovnocenné bratislavským športovým triedam...To už je minulosť.

SP:  Župný volebný obvod Pezinok nemá dosť kultúry? Akú inšpirujúcu kultúru máš na mysli?

Milan Grell: Podujatí je tu dosť. Niektoré robí mesto, niektoré inštitúcie, ktorých zriaďovateľom je župa. Malokarpatské múzeum má vysokú úroveň, činnosť Malokarpatského osvetového strediska v Modre je tiež vidieť. Knižnica v Pezinku sa snaží robiť svoju robotu dobre a a vidieť aj ich aktivity nad rámec činnosti knižnice. To sa nedá uprieť. Myslím si, že všetko je to aj o peniazoch a keď ich z rozpočtu župy viac nedáte, väčší výkon už nemôžeme očakávať. Napríklad nad Sv. Jurom Malokarpatské múzeum robí vykopávky na viac ako deväť hektárovom hradisku, rozlohou väčšom ako Spišský hrad. Našli sa tam pozoruhodné veci a to archeológovia a dobrovoľníci kopali len na maličkom fragmente z celej plochy. Kto o tom vie? Kultúra je pri tom výborným akcelerátorom turistického ruchu. Len sa to nesmie robiť tradične, skĺznuť do tradičných folklorizujúcich „ľudových“ akcií, alebo úrovňou iba regionálnych výstavok. Nevraviac o formálnych akciách z ktorých sa stáva rutina. To som mal na mysli pod slovami o inšpirujúcej kultúre. Nezanedbávať podstatu, napríklad múzeum musí mapovať miestnu históriu, zberať artefakty, musí byť tam, kde sa stavebnou činnosťou môže niečo objaviť. Ale má na to dosť zdrojov? Knižnica musí plniť v prvom rade úlohe všeobecne prístupnej verejnej knižnice. Aby to robili lepšie, potrebujú viac finančných zdrojov. Pri ich nedostatku nedokážu ani len dopĺňať knihy o nové tituly. A aby to robili inšpirujúco, inovatívne, aby to pritiahlo záujem detí, domácich, ale aj turistov, treba do kultúry investovať – hlavne do ľudských zdrojov, aby pracovníci v kultúre neboli na chvoste platov a mohli rozmýšľať aj o tom, aké originálne výstavy, podujatia urobia. Možno treba investovať aj do vykopávok hradiska a budeme sa čudovať, ako to pomôže oživiť tunajší turistický ruch o ktorom funkcionári tak radi rozprávajú. Síce nemáme pláže, ale máme históriu, gastronómiu, hory a vinohrady a hlavne máme šikovných  ľudí. Myslím si, že dnes už nie je doba, že nadriadení prikazujú čo majú inštitúcie v kultúre robiť. Dnes je tým cenzorom rozpočet, teda výška pridelených peňazí na platy a činnosť. Skúsme prehodnotiť zdroje, ktoré sa vynakladajú na nezmyselnú propagáciu kraja, celkovo prehodnoťme zbytočné veci a dajme zdroje  priamo inštitúciám a ľuďom v kultúre a osvete. Určite na tom nemôžeme prerobiť.

SP: Ďakujem za rozhovor a prajem úspech v župných voľbách! Budeme sledovať, ako sa ti podarí splniť tieto predstavy.

Milan Grell: Aj ja ďakujem!