Srdce Pezinka | občianske združenie

Návraty domov

Roman Šmahovský

Veľa ráz, keď som vycestoval za naše hranice, či už kvôli pracovným povinnostiam, alebo len tak načerpať sily počas dovolenky, som po určitom čase cítil, že mi niečo začína chýbať. Bol som akýsi nesvoj. Dnes s odstupom času a možno aj s pribúdajúcim vekom chápem, „čím to bolo“.

Každý z nás má to svoje tajné miesto, blízke srdcu a spojené so spomienkami, kde prežil svoje detstvo, školské roky, prvé lásky či pracovné úspechy. Áno, to je to miesto, kde sa radi vraciame vo svojich spomienkach – domov. Pri prechádzkach v lesoch Malých Karpát sa mi vybavia detské roky prežité na lúkach pod zelenými vinicami, plnými šťavnatého hrozna. Krásne obdobie dozrievania hrozna, oberačky a prešovanie v malej pivničke mojich rodičov. Dodnes mám v pamäti, ako som prvýkrát ochutnal ten magický mok – čerstvý mušt, ktorý mi natiekol z prešu rovno do nastaveného pohára. Áno, spomínam si aj na to, koľko bolo za tým driny vo viniciach. Bola to práca mojich rodičov a všetkých, ktorí zakladali, zveľaďovali a ošetrovali vinice a dorábali vo svojich pivniciach vínko.

Nespomínam to náhodou. Vinice sú významným symbolom nášho mesta a regiónu. V histórii vinohradníctva náš región prežil rôzne obdobia, boli to roky zrodu, rozvoja, úspechov, ale i ťažkej práce spojenej so záchranou pred chorobami či zmenami vlastníckych vzťahov. Úspechy našich vinárov nám v dnešnej dobe opäť pripomínajú odkaz našich predkov, že len tvrdou, trpezlivou prácou a nezlomnou vierou v úspech a potenciál nášho regiónu môžeme pomôcť zlepšovať kvalitu života v našom meste.

Potenciál nášho mesta je obrovský. Pezinok má bohatú históriu, prítomnosť, ktorá vo mne vyvoláva určité otázniky. Verím, že má pred sebou úspešnú budúcnosť spojenú so šikovnými a spokojnými ľuďmi, ktorí v ňom žijú.

Počas mojich pracovných ciest, či už v zahraničí, alebo na Slovensku, som spoznával ľudí, ktorí milovali svoj domov, mesto, región a chceli mi ukázať to ich naj... Čo im bolo blízke a v čom je ich miesto žitia výnimočné. Skrátka, chceli sa pochváliť. A toto poznanie vo mne vyvoláva určité pochybnosti, núti ma porovnávať a klásť si otázky. Robíme v zmysle odkazu našich predkov dosť pre rozvoj nášho mesta? Nezostali sme niekde na polceste žijúc vo falošnom uspokojení, že čo nemáme v našom meste, ponúkne nám Bratislava? Ja si myslím, že Pezinok a ľudia žijúci v ňom si zaslúžia viac. Verím, že nie som sám, ktorý si všimol, že mestečká, či už v blízkom, alebo širšom okolí, napredujú míľovými krokmi. Zachovávajú to magické, historické a citlivo s cieľom zachovať svoj charakter budujú novú modernú infraštruktúru. Zastavme sa nachvíľu a zamyslime sa, kam smeruje naše mesto. Skutočne sme s kvalitou života v Pezinku spokojní, nie je čas na nový rozmer rozvoja, ktorý dnes s trochou závisti obdivujeme vo vyspelých krajinách? Som presvedčený, že v Pezinku je veľa šikovných ľudí – nie sme o nič horší ako u susedov – a že dokážeme spoločne prejaviť dobrú vôľu priložiť ruku k dielu za nový rozmer jeho rozvoja pre lepšiu kvalitu života nás všetkých.

Roman Šmahovský,
Pezinčan z Grinavy