Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Tradičné jarné zvyky

Hoci náš región nepatrí medzi tie reprezentatívne čo do bohatosti a uchovávania ľudových zvykov a tradícií, aj naši predkovia nimi veľmi intenzívne žili. A staršia generácia by si snáď na niektoré ešte i dnes spomenula.

Jar bola pre našinca v minulosti najmä lopota a robota. Vinohrady nedali svojim majiteľom ani tovarichárom spávať ani v období končiacej sa zimy. Známe agrotechnické termíny v minulosti boli neúprosné. Po Troch králoch treba ít rezačku okoštovať a do Jozefa dokončit. Chytrejší vinohradníci sa toho držia dodnes. No a Jozef už otváral dvere jari, a to nielen tej astrologickej. Pravá kopačka a siatie sa robilo do ešte len krátko rozmrznutej zeme. Ale verilo sa tiež, že najlepším dňom na vysiatie novej úrody je Zelený štvrtok – teda tých plodín, ktoré sa nedávali do zeme až okolo Marka 25. apríla) alebo až po Zmrzlákoch (Pankrác, Servác, Bonifác a Žofia; 12. – 15. máj).

Aj napriek tomu, že na väčšine územia Slovenska sa spájajú najväčšie sviatky jari s kresťanstvom, v celom období pred, počas i po Veľkej noci pretrvávali v minulosti aj obrady predkresťanské. K týmto prejavom patrilo napríklad bozkávanie zeme, čistenie prameňov a studničiek, posvätných stromov a hájov, rituálna očista obydlí a celého životného prostredia pomocou ohňa a vody či byliniek. Zvyky viažuce sa k jarnému obdobiu môžeme rozdeliť do troch skupín. Najskôr to boli obrady súvisiace s koncom zimy – v našom regióne s vynášaním Moreny alebo Kiselice a začiatkom jari – chodenie s letečkom alebo aj s lésolu.

V dávnejšej minulosti malo všetkých 6 pôstnych nedieľ svoje špecifické pomenovanie, najdlhšie sa však zachovali len názvy posledných dvoch pred Veľkou nocou. Nedeľa dva týždne pred Sríšeným (Vzkriesením) sa u nás volala Smrtná, alebo tiež Smútečná či Černá. Práve počas nej sa konali obrady konca zimy. Mladí z dedín pod Malými Karpatmi niesli figurínu oblečenú do starých handier alebo starého kroja. Prešli s ňou po celej dedine, spievajúc rôzne piesne viažuce sa k tejto situácii.

Vynášanie Moreny

Napríklad:

Neseme Morenu na oleji smaženú.
Kam ju zaneseme, ej, sami nevíme.
(Budmerice)

Alebo aj:

Kiselica kiseuá, štyri roky vyseua.
Na pátý ju strhli, do potoka vrhli!

(Vajnory)

Na Kvetnú nedeľu, naopak, prišla do našich dedín jar, ktorú predstavovala zelená ozdobená halúzka letečko. Ako ozdoby sa používali retiazky z farebného papiera alebo nastrihanej slamy, alebo výdušky. Na Kvetnú nedeľu ľudia dodnes nosia do kostolov mladé prútiky bahniatok (jabrátká) na posvätenie. V minulosti si ich veriaci zastokli doma za kríž a plnili ochrannú funkciu pred nepriazňou počasia či chorobami. S letečkom sa spravidla mladé dievčatá zastavili pri každom dome a vinšovali napríklad aj takto:

Kvetná nedzela, gde si klúče podzela?
Dala sem ich Svatému Juru, aby hore stal, pole odmykal.
Aby tráva rostla, všelijaké kvící na venčeky víci, fialka modrá.
Ide Petr z Ríma, nese flašu vína, né tým, né tým, tým grinafským babkám.
Bucte tu, babičky, veselé, už vám to letečko neseme.
Červené, žltučké, bílučné.
Čí je toto nový dom? Nové leto máme
a vám hospodári, pekne zaspívame.
(Grinava)

Obdobie Veľkej noci začínalo tzv. Pašiovým týždňom od Kvetnej nedele do Bielej soboty. Už v pondelok sa začínalo veľké upratovanie, čistenie a bielenie domov. Tieto očistné obyčaje mali vypudiť z príbytkov všetko zlé, nečisté a súviseli s pôvodným začiatkom agrárneho roka v tomto období a snahou privítať nový rok v čistom. Na Zelený štvrtek sa dodnes v kostoloch zavazujú zvony, ktoré sa opäť rozozvučia až na Bílú sobotu. V minulosti sa po okolitých dedinách rozliehal v týchto dňoch zvuk rapkáčov či pojazdného tragača, ktorý za ohlušujúceho rachotu ťahali za sebou mladí chlapci.

Velký pátek je dodnes dňom prísneho pôstu, a taktiež dňom, kedy sa „nesmí robyt ze zemu, lebo Kristus je v hrobe". Na jeden deň sa teda zastavili všetky práce na poliach i vo viniciach. Pôst na Velký pátek znamenal, že sa jedávali iba kyslé jedlá, strukoviny a ryby.

Miroslava Záhumenská

V Pezinku 30. marca 2015