Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Život v meste a 21. storočie

Pezinok už roky systematicky stráca nádych vinohradníckeho mestečka s príjemnou atmosférou, vidieckym nádychom. Nemám ambíciu posudzovať či to je dobré, alebo zlé, každý má svoje dispozície o tom v akom meste chce žiť, ale prostredie v ktorom žijeme – teda naše životné prostredie rieši drvivá väčšina z nás.

Mesto už nie je mestečkom a skôr sa dostalo do polohy lacnejšieho bývania pre ľudí z viacerých kútov Slovenska pre ktorých je hlavné mesto pridrahé. Iste, stále značnú skupinu tvoria aj ľudia, ktorý odchádzajú z Bratislavy na domnelý vidiek. V každom prípade enormný nárast zastavaných plôch, rozvoj developerstva v meste i priľahlých obciach je tu roky a nezdá sa, že by bola snaha, vôľa kompetentných situáciu zvrátiť. Taktiež prešľapuje dlhé roky na mieste aj cestná infraštruktúra, ktorá je 5 minút pred kolabsom, ako si v tejto situácií aspoň o niečo zlepšiť prostredie v ktorom žijeme, aby to neohrozilo verejné financie? Pár nápadov, ktoré sú vo svete úplne bežné, dokonca výnimočné nie sú ani v slovenských mestách.

Cyklochodníky

Riešenia alebo aspoň drobé kroky k obyvateľom môže byť intenzívnejšie budovanie cyklochodníkov. Ak už mesto zjednosmernilo mnohé cesty v centre, stálo by za uváženie a komunikáciu s dopravným inšpektorátom či by sa jeden pruh nedal používať na cestnú dopravu ako doposiaľ, druhý pre cyklistov a parkovanie. Poverme odborníka na meste, aby zakresil cesty, chodníky kde by bolo možné cyklochodníky vytvoriť hoc aj v tom nie veľmi cenenom variante, a to „kreslením“ čiar, vyznačením pruhu pre bicykle. Je to začiatok, po rokoch to môže odbremeniť centrum od áut a zrýchli to aj prepravu pre obyvateľov pracujúcich v širšom okolí centra.

Kvetinové lúky

Viete si predstaviť, že by sa na úzkych pásoch pri cestách, pri parkoviskách či iných nevyužívaných plochách zmenila obyčajná tráva na takto bohatú a pestrú zmes kvitnúcich druhov rastlín? Stačí ich kosiť dvakrát do roka, vyprodukujú oveľa viac kyslíka, zachytia oveľa viac prachu a hluku, ale hlavne sú po celý rok pestrejšie, krajšie a druhovo rozmanitejšie ako obyčajná tráva. Jednoducho je na čo sa pozerať!

Pešia zóna

Asi ani nemá zmysel písať viac, Pezinok je jedno z posledných miest na Slovensku, ktoré nemá hodnotnú pešiu zónu – ak neberieme pár metrov od Farského kostola po uličku pred Starou radnicou a Dolným kostolom. Pri riešení pešej zóny by som odporúčal byť veľmi odvážny a aj napriek možno roku nadávania a poklesu politickej popularity by si malo vedenie mesta a „mestská vláda“ v mestskom „parlamentne“ odpovedať na otázku, „aké mesto chceme mať, čo po nás ostane“? Parkovisko pred Kultúrnym domom – pred rokmi dva parčíky, parkovisko pred mestským úradom a všetky okolité cesty plné splodín a áut?

Stromoradia

Mesto má veľmi veľa plôch prestarnutej, hynúcej zelene a suchého trávnika. Čo keby sa pozdĺž hlavných ťahoch vysadili aleje napríklad z platanov? Stromy zachytia kopec prachu a hluku; v lete spravia príjemný tieň a ochladia celé mesto; vyprodukujú tony kyslíka tam, kde je najviac znečistené ovzdušie od áut. Pokiaľ sa použijú vysokokmenné stromy, kde konáre začínajú v 3,5 m výške, nebude treba neskôr stromy deformovať rezom kvôli autám a budú mať krásnu a prirodzenú korunu. Platany sú navyše odolné voči znečisteniu, soli, rezom aj chorobám.

Kostolné veže

Opäť lacné riešenie, kde sa to dá, je nutné začať komunikovať s farou, kapucínmi napríklad, a pokúsiť sa sprístupniť kostolné veže, kostoly turistom, ktorých v meste je ako šafranu. Musíme sa pýtať prečo? Ak by ste Vy mali návštevu z Nemecka či Kanady, čo by ste týmto ľuďom ukázali? Často som mal tento problém i ja. Väčšinou to človek musel odbiť múzeom, externou ukážkou kostolov, káva v reštaurácií Radnica. Objektívne k tomu pripočítajme park, zámok, ktorý síce pripomína a asi aj je skôr vinárstvom...hradby? Historické centrum zničil z časti bývalý režim a následne postkomunistické barbarstvo až do roku 2005. No aj dnes sme svedkami nepochopiteľných rozhodnutí – zbúranie Kina Zora, budova modelárov, atď., ale aj naopak, výstavba toho hnedého monštra pred bývalou ZŠ Holubyho, hneď pri hlavnej a jedinej ceste cez ktorú prechádzajú „mimopezinský, turisti“.

Viac informačných a historických panelov panelov

Sieť uloženia mobiliáru bola vytvorená už v minulosti a tu uznajme, že je v celku početá a aj na úrovni. Čiže „palce hore“, k tomu počítam aj náučné chodníky. Tu by som nadviazal na tieto aktivity – pozrel sa do kroník, histórie a nebál by som sa zhustiť tieto panely, informovať mladých ľudí čo kde sa napríklad udialo. Ale zaujímavé pre občanov by mohlo byť aj to, ak by sme umiestnili panely s fotkami ulíc, námestí z minulých období – napríklad ako sa dané územie vyvíjalo v čase.

Kruhový objazd v Michalovciach
Inteligentná WI-FI lavička osadená v Bratislave na Primacionálnom námestí

Kruhové objazdy

Tie potrebujú byť v prvom rade bezpečné a prehľadné, na druhej strane dnes sú v stave, že na nich poriadne ani tráva nerastie. Mnohé mestá v SR na nich vysádzajú kvety, dávajú na ne svoje erby, skalky, nespríjemnilo by Vám to prostredie, cestu, či čakanie v zápchach? Aspoň niečo...

WI-FI, inteligentné lavičky

Máme 21. storočie a nároky ľudí sú úplne niekde inde a inteligentné lavičky vo vyspelých krajinách sú norma. Na Slovensku ich už tiež máme niekoľko. Takáto lavička má k dispozícii nabíjanie cez USB port i bezdrôtové. Je odolná proti poveternostným vplyvom, korózii i vandalizmu a v noci ju môže osvetľovať dekoratívne osvetlenie.

Energiu čerpá zo slnečného žiarenia prostredníctvom solárnych panelov. Nachádzajú sa pod lavičkou a vyrábajú zhruba 100 W elektrickej energie za hodinu – záleží od typu. Zároveň vďaka vstavaným senzorom slúži na zber rôznych druhov informácií. Patria k nim teplota, tlak, vlhkosť vzduchu a zloženie atmosférických plynov, počet používateľov a funkčnosť komponentov.

Prototyp inteligentnej lavičky predstavili v Česku pred dvomi rokmi. Cena začína na úrovni 3 300 eur. K lavičkám sa dajú doplniť moderné ležadlá, operadlá, stojany na bicykle, jeden šikovný architekt, alebo inšpirácia z internetu.

Nepochybujem, alebo nechcem pochybovať, že „pezinská vláda“ sa aj týmito menej dôležitými vecami zaoberala. Viem si tiež predstaviť problémy s vlastníkmi pozemkov, zaneprázdnenosti úradníkov, a podobne, ale v situácií v ktorej sa bohužiaľ mesto nachádza, je nutné pozerať sa aj týmto smerom a investovať do životného prostredia. Vyššie sú uvedené len niektoré nápady – tých mám ja, i ľudia z okolia omnoho viac a azda sa zhodneme, že pre väčšinu obyvateľov mesta i turistov by boli prospešné. Tak, už len obrátiť sa na „vládu“ a svojich poslancov...

David Šipoš, občan