Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:
  • Úvod
  • Blog
  • Ľuboš Hidaši: A že občan na prvom mieste

CHCETE DISKUTOVAŤ?

Ak chcete diskutovať, najskôr sa musíte prihlásiť.
Ak ešte nemáte založené konto, zaregistrujte sa.

Registráciou potvrdzujete súhlas s Kódexom diskutujúceho.

A že občan na prvom mieste

Aktuálne sú v móde v Pezinku srdcervúce a emotívne príbehy. Ja ponúkam svoj príbeh tiež. Je z vlastnej dielne, nie prerozprávaný. Neviem, či je emotívny, srdcervúci, ale pravdivý a prekvapujúci určite. Je načase, aby sa konečne Pezinčania dozvedeli aj to, čo je pod pozlátkom medových rečí, sľubov a deklarovanej transparentnosti. Nech čitateľ otvorí oči a urobí si obraz sám.

Ako občan mesta Pezinok som nastúpil do pracovného pomeru začiatkom roku 2009 do Mestkého podniku služieb Pezinok, p. o., na pozíciu vedúci. Do apríla 2010 sme si v kolektíve pracovníkov vychádzali veľmi dobre, až... Odvolali riaditeľa a dôvod ostal pre nás dodnes neznámy. Hovoríme si, no dobre, čo už s tým?! Lenže odvolania pokračovali. Keďže som pracoval na pozícii vedúceho, tieto opatrenia sa ma priamo týkali. V mesiaci apríl 2010 mi ako vedúcemu urobili kontrolu majetku a financií – bez pochybenia.

Aj keď bol výsledok kontrol pre mňa uspokojivý, prišla ďalšia rana. Odvolanie z funkcie. Zaujímavé, veď som do nej nikdy nebol menovaný – nikdy neboli žiadne výberové konania na vedúcich pracovníkov –, a tak som zaslal žiadosť, aby mi naďalej prideľovali prácu ako vedúcemu.

Ale už tu som tušil, že niečo nie je v poriadku. Správanie sa pracovníka povereného riadením bolo veľmi arogantné, prichádzalo až k verbálnym útokom na moju osobu. A neskončilo sa iba pri mne, pokračuje aj na druhých.

Namiesto mňa bola poverená nová vedúca, osoba veľmi blízka manažmentu MsÚ. Pokiaľ išlo o moje pracovné miesto, ponuka zhora nedala dlho čakať a prišla v znení: zmena pracovnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2008. Ako zamestnanec som upozornil, že nemôžem túto zmenu podpísať, nakoľko som nikdy takúto zmluvu neuzavrel – a tak som ani zmenu k nej nepodpísal. V tom istom čase mojej manželke od toho istého zamestnávateľa uložili kárne opatrenie za svojvoľné opustenie pracoviska v pracovnej dobe s návrhom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Apropo, manželka bola v banke vybavovať pracovné záležitosti pre potreby správcu bytov, čo bolo jej náplňou práce. Že by nám už vtedy niekto niečo naznačoval?

Za nepodpísanie zmeny k neexistujúcej zmluve som si vyslúžil ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, bez nároku na odstupné. Požiadal som preto o potvrdenia zo sociálnej, zdravotnej poisťovne, kde mi boli uhrádzané zákonné dávky, a vyhľadal som si advokátsku kanceláriu. Čo je však podstatnejšie, ako živiteľ rodiny som ostal bez práce. Uplatnil som si moje ústavné právo a napadol som postup zamestnávateľa súdnou cestou, proces trvá dodnes. Na konci roku 2010 prišlo pre našu rodinu ďalšie nemilé prekvapenie, manželke nepredĺžili pracovnú zmluvu a bez príjmu ostala celá rodina.

Som rád a nesmierne si vážim postoj celej mojej rodiny, blízkych a priateľov, ktorí ma podporujú do dnešného dňa. Verte, bez takýchto ľudí, ktorí sú okolo mňa, by sa nedalo pokračovať v mojom boji za spravodlivosť. Pocit bezmocnosti, ale aj ostať bez práce a ohroziť tým vlastnú rodinu, sú frustrujúce. Pochopiť a doceniť to môže len ten, kto toto všetko prežil. Skúste sa zamyslieť, akú by ste dali odpoveď deťom vo veku v tom čase 15 a 8 rokov na otázku: „Oci, prečo teba aj mamu vyhodili s práce?“ A ja dodnes nemám odpoveď. Lebo... Pritom som nepochybil, len som asi pre niekoho nepodstatný občan mesta Pezinok.

A nech sa hovorí čokoľvek, môj riaditeľ, ktorý ma prijal do zamestnania, bol človek. Vnímal ma ako zamestnanca, nie ako pracovný nástroj. Ako človeka, ktorý má posolstvo zabezpečiť dôstojný život sebe a svojim blízkym. Verte, ani s ním to nebolo ľahké, ale vždy sme sa dohodli.

Toľko teda na okraj môjho príbehu, ktorý sa ešte neskončil. Rozhodol som sa kandidovať na poslanca mestského zastupiteľstva, aby dostal priestor aj iný pohľad ako nalinkovaný, aby sa ľudia prestali báť a bolo počuť hlas ľudu. Len občan by mal byť pre mesto na prvom mieste...

Ľuboš Hidaši

Diskutujte:

Archív:
 
  • Diskusia

    Vitajte v našej diskusii.
    Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť. Na prihlásenie je potrebné mať založené konto.
    Konto si založíte vyplnením registračného formulára. Vo formulári si určíte preferované meno (nick), zadáte heslo, Vaše meno a Vašu emailovú adresu. Po odoslaní formulára Vám bude zaslaný potvrdzovací email. Po Vašom potvrdení registrácie Vás systém automaticky prihlási a môžete diskutovať

    Poznámka: Založením konta (registrovaním) potvrdíte súhlas s Kódexom diskutujúceho.

    Redakcia Srdce Pezinka