Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:
  • Úvod
  • Blog
  • Zlatica Herdová: Oprášme šťastie našim najbližším

CHCETE DISKUTOVAŤ?

Ak chcete diskutovať, najskôr sa musíte prihlásiť.
Ak ešte nemáte založené konto, zaregistrujte sa.

Registráciou potvrdzujete súhlas s Kódexom diskutujúceho.

Oprášme šťastie našim najbližším

Skúste si v tomto predvianočnom čase pokojne sadnúť, nemyslieť na nutnosť kupovať darčeky, zavrite si oči a vráťte sa niekoľko rokov, možno desiatok rokov dozadu, do časov vášho detstva, času Vianoc...

Drahí Pezinčania, pamätáte si tú obrovskú radosť, keď sme už o tomto čase vykukli ráno z okna a videli sme prvý sneh? Stačil iba poprašok, nám sa roztĺkli srdiečka a vtedy sme si začali uvedomovať, že sa blíži čas Vianoc.

Čas, na ktorý sme sa celý rok tak tešili. Čas vône ihličia, mandaríniek, banánov, burských orieškov, čas detských zimných hier, čas darčekov. Čas zimných prázdnin. Tí „trochu“ starší, spomínate si na Malinisko? Na naše „kvinťáky“? Po rokoch Malinisko nahradila zamrznutá Kejda, kde sme sa v stodole prezúvali do korčúľ, neskôr nám šatňu nahradil breh rybníka. Okolo zamrznutých klzísk nepostávali žiadne autá, kde-tu nejakí rodičia s malými ratolesťami, to áno. Chichot, radosť, výskanie sa ozývali široko-ďaleko. Piruety, skoky, pády a zasa pády, hokej patrili ku každodennému rituálu. A skúmanie prasklín ľadu, dier po okrajoch rybníka. To bolo niečo! Cukrmandel a Konikles ponúkali zimné radosti sánkarom a lyžiarom.

Keď sme trochu povyrástli, pustili nás aj na Babu, kde sme chodili autobusom zo stanice o deviatej, namačkaní telo na telo, lyže, palice v rukách a z rádia nám spieval Suchý a Šlitr. Vykorčuľovaní, vylyžovaní, zmrznutí a premočení s korčuľami cez plece sme za súmraku šli domov. Odvážnejší lyžiari sa pustili na lyžiach z Baby do Pezinka. Od Kejdy sme veru šliapali unavení, ale šťastní s lyžami na pleci do príbytkov v našom meste.

Pod nohami nám vŕzgal sneh, oblizovali sme padajúce vločky, líca nám horeli od mrazu, z komínov sa valil voňavý dym z dreva a uhlia, ktorými sa vtedy v domoch kúrilo. Boli sme šťastní. Ďalší krásny deň za nami, deň plný spomienok, radosti.

Doma nás čakal horúci čaj a popri jeho chlípaní nám mama sťahovala premočené ponožky, pančuchy, drigovice. A potom tie rozprávky, nezabudnuteľné rozprávky, bez ktorých sme si zimné večery a sviatočné dni nevedeli ani predstaviť.

Prešli roky, z detí sa stali dospeláci, dnes tieto deti majú svoje deti, ba už aj naše deti majú deti. Zmenila sa aj doba. Aj teraz budú sviatky, zimné prázdniny, podaktorí sa budú tešiť z radostí zimy. Podaktorí z „pokroku“ tejto doby – pozrite sa na parkoviská plné áut. Plné kúpychtivých ľudí, ktorí svoje deťúrence dajú do detského kútika, veď tam sa o ne niekto postará. A možno tam pôjde v televízii aj nejaká tá rozprávka...

Čo tak zobrať svoje deti, vnúčatá tam, kde sme prežili naše detstvo? Tam, kde nám bolo tak dobre? Aspoň tam, kde sa dá ešte zaspomínať. Nie s autom, peši, ak to bude možné, so sánkami. Vráťme sa tam, kde sme boli takí šťastní, a doprajme to i tým, ktorých najviac milujeme. Na darčeky sa časom zabudne, ale spomienky s našimi drahými vždy ostanú v našich srdciach.

Požehnané vianočné sviatky všetkým Pezinčanom!

Zlatka Herdová

Diskutujte:

Archív:
 
  • Diskusia

    Vitajte v našej diskusii.
    Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť. Na prihlásenie je potrebné mať založené konto.
    Konto si založíte vyplnením registračného formulára. Vo formulári si určíte preferované meno (nick), zadáte heslo, Vaše meno a Vašu emailovú adresu. Po odoslaní formulára Vám bude zaslaný potvrdzovací email. Po Vašom potvrdení registrácie Vás systém automaticky prihlási a môžete diskutovať

    Poznámka: Založením konta (registrovaním) potvrdíte súhlas s Kódexom diskutujúceho.

    Redakcia Srdce Pezinka