Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Svätý za dedinou?

Najprv som si povedal, že nemá zmysel reagovať na znôšku poloprávd, ktoré pán primátor uverejnil v článku Malokarpatská vínna cesta na križovatke v aprílovom čísle mesačníka Pezinčan.

Nakoniec mi ako predsedovi rovnomenného združenia nedalo, aby som k tomu nezaujal stanovisko. Myslím si, že verejnosť si zaslúži dostať pravdivé informácie a Združenie Malokarpatská vínna cesta a ľudia, ktorí ho za 20 rokov jeho existencie povzniesli na rešpektovanú entitu, si nezaslúžia očierňovanie.

Najprv teda okomentujem priebeh a pozadie valného zhromaždenia a potom pridám aj pár faktov o činnosti tohto združenia, ktoré podľa slov pána primátora „prešľapuje na mieste a žiadnym smerom sa nevyvíja“ a „neplnilo a neplní ani polovicu svojich cieľov, ktoré má zakotvené v štatúte“. Mimochodom, keby si pán primátor dal námahu prečítať stanovy (nie štatút) Združenia MVC, ktoré sú zverejnené na jeho internetovej stránke (www.mvc.sk), musel by prísť na to, že svojím článkom minimálne zavádza pezinskú verejnosť. To však v jeho prípade nie je nič nové, ale poďme k valnému zhromaždeniu.

Predpokladám, že impulzom na napísanie článku pánom primátorom bola správa, ktorú priniesla TASR o valnom zhromaždení. V nej bolo použité slovo skupinka, pričom pán primátor konštatuje, že takto signatárov otvoreného listu, pod ktorý sa podpísal aj on sám, „hanlivo označilo vedenie MVC“. Pravda je taká, že vedenie (mimochodom stanovy Združenia MVC takýto pojem nepoznajú) nijakú tlačovú správu nevydalo, ale vydala ju TASR, ktorej pracovník sa zúčastnil na valnom zhromaždení ako člen. Konkrétnym obsahom otvoreného listu, o ktorom chceli 13 signatári (z toho 11 vinári, nie „celkovo vyše dvadsať osobností!“, ako uvádza pán primátor) diskutovať na valnom zhromaždení, bolo:

1. elektronické zasielanie zápisu zo zasadania Rady Združenia MVC (čo valné zhromaždenie schválilo, avšak už bez prítomnosti pána primátora, ktorý z tohto zhromaždenia doslova ufujazdil),

2. zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na 25. 6. 2014, kde by sa malo hlasovať o výsledkoch rokovania pracovnej skupiny členov MVC (signatárov listu) s Radou Združenia MVC (čo valné zhromaždenie neschválilo, pretože na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia je mechanizmus daný stanovami).

Nie je pravda, že vedenie (nevedno, koho tým pán primátor myslí - stanovy takýto pojem nepoznajú, a tak predpokladám, že myslí mňa a radu združenia) nechce počuť názory, ktoré by identifikovali problémy združenia a jeho členov. Naopak, diskutuje sa o nich na každom zasadnutí jeho orgánov. Nakoniec aj valné zhromaždenie sa uzhodlo, že ja, ako predseda Združenia MVC, a Laco Šebo, ako jeden zo signatárov otvoreného listu, sa máme stretnúť a vyjasniť si, aké problémy signatárov trápia a čo navrhujú. A to aj napriek nevôli mnohých členov alebo štatutárov členov Združenia MVC (nie „vedenia“), ktorí boli obsahom tohto otvoreného listu pobúrení a spochybňovali legitimitu tejto „pracovnej skupiny MVC“, ako sa signatári listu sami identifikovali.

To už však pán primátor nevidel, keďže z valného zhromaždenia ufujazdil. Pravdepodobne pod dojmom, že riaditeľka Malokarpatského osvetového strediska pani Píchová vyvráti všetky jeho krivé obvinenia a ohovárania citáciami zo záznamu o kontrole, ktorú sám pán primátor ako poslanec BSK voči spolupráci Malokarpatského osvetového strediska a Združenia MVC inicioval. Toľko na margo ďalších „právd“ z článku pána primátora („Opýtal som sa, aj ako poslanec BSK, akú zmluvu má MOS - v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK - s MVC, keď jej robí už roky kompletný servis. Odpoveď som zasa nedostal“).

Mimochodom, obe inštitúcie od svojho vzniku až do roku 2002 sídlili v Pezinku a jedným z prvých krokov pána Solgu ako primátora Pezinka bolo ich vysťahovanie z mesta. Našťastie, vďaka porozumeniu bývalého župana Ľuba Romana našli obe nové sídlo v priestoroch v Modre, ktoré sú späté s históriou vinohradníctva a vinárstva, a rovnaké porozumenie mali aj jeho nasledovníci Bajan a Frešo. Verím, že takýto postoj pretrvá u Bratislavského samosprávneho kraja naďalej aj napriek intrigám, ktoré spriada pán primátor ako poslanec BSK. Sám totiž na valnom zhromaždení s hrdosťou jemu vlastnou vykrikoval, že bude (aj s profesorom Bílikom ako ďalším poslancom BSK za Pezinok – nevedno však, či ten o tom vie) iniciovať ďalšie a ďalšie kontroly.

Poďme však už od valného zhromaždenia k tomu, či Malokarpatská vínna cesta „prešľapuje na mieste a žiadnym smerom sa nevyvíja“ a „neplnila a neplní ani polovicu svojich cieľov, ktoré má zakotvené v štatúte“. V prvom rade treba povedať, že Združenie MVC je dobrovoľné združenie založené na dobrovoľnej práci svojich aktívnych členov. Asi aj preto väčšinu prítomných na valnom zhromaždení netrápilo to, čo pána primátora. Teda podrobná správa o činnosti a hospodárení (mimochodom, obe boli prednesené a odsúhlasené), pretože členovia sami vedia, čo robia a čo za to dostávajú. A vedia aj to, čo je pridaná hodnota takéhoto regionálneho združenia, ktorá sa peniazmi vyčísliť nedá – budovanie kontaktov a spolupráce medzi ľuďmi a spolkami, ktorí, resp. ktoré by sa sami k sebe nedostali. Aj preto si Združenie MVC napríklad už dvakrát vyslúžilo nomináciu na Európsku podnikateľskú cenu. Asi preto aj pán primátor pripúšťa, že MVC, hoci je „zakonzervovaný produkt, väčšina nekriticky vychvaľuje (najmä návštevníci)“.

No a teraz je príležitosť pánu primátorovi povedať, ako sa použil „zisk“ zo vstupného z podujatí (Úmyselne dávam toto slovo do úvodzoviek a odporúčam pánu primátorovi doplniť si ekonomické vzdelanie, keďže slovo zisk má presný terminologický význam a neznamená to, čo si pán primátor myslí a čo ďalej vo svojom článku rozvádza.). Aj tu totiž tvrdí, že nedostal žiadnu odpoveď, čo nie je pravda. Naopak, dostal veľmi presnú odpoveď, ale nie na použitie „zisku“, ale na štruktúru príjmov a výdavkov Združenia MVC a tvorbu rozpočtu. Aby som však čitateľa veľmi neunavoval, len stručne k tomu, prečo návštevníci Malokarpatskú vínnu cestu vychvaľujú a prinášajú Združeniu MVC 90 % jeho účtovných príjmov. Z nich sa polovica vracia aktívnym vinárom za bonusy a takmer polovica sa vynakladá na predmet činnosti Združenia MVC v súlade so stanovami.

A tento predmet prináša osoh aj jednej, aj druhej strane účastníkov podujatí organizovaných Združením MVC, pretože ide najmä o informačné a propagačné materiály a podujatia. Návštevníci tak získavajú informácie o MVC a jeho členoch a členovia MVC tak lacno a efektívne šíria informácie o sebe a získavajú nových zákazníkov.

Nepoznám na Slovensku, ale ani v zahraničí také dobrovoľnícke združenie, ktoré každý rok vydá toľko publikácií propagujúcich svojich členov a používa získané prostriedky výhradne v prospech svojich členov a regiónu. Poznám viacero vinárskych podujatí doma i v zahraničí, za účasť na nich však vinári platia a zisk z týchto podujatí, tentoraz skutočne zisk, odchádza na účty rozličných fyzických a právnických osôb, ktoré s vinárstvom a vinohradníctvom majú spoločné iba to, že zorganizujú takéto podujatie. Takže to je odpoveď na jeho otázku, na čo sa peniaze použili, a ak chce naozaj podrobný rozklad, môže prísť do sídla Malokarpatskej vínnej cesty v priestoroch Malokarpatského osvetového strediska v Modre a tam môže nahliadať do účtovníctva Združenia MVC ako ktorýkoľvek iný člen, resp. jeho štatutár. Sám som mu túto možnosť už neraz ponúkol, žiaľ, záujem z jeho strany nebol.

Nakoniec ešte jeden fakt. Pán primátor hovorí, že na valnom zhromaždení sa odhlasovala dôležitá zmena stanov. Nuž stanovy sú rovnaké od roku 2004 a nijaké iné sme na Ministerstvo vnútra odvtedy neniesli. To, čo sa menilo, bol jeden článok štatútu Dňa otvorených pivníc a väčšina prítomných hlasovala za. Asi tridsať členov skutočne bolo proti alebo sa zdržalo hlasovania. Aj tí, čo hlasovali za, aj tí, čo hlasovali proti, vedeli, o čom hlasujú a nepotrebovali ani „dva-tri dni, ak nie týždeň, na preštudovanie a zaujatie stanoviska“, ako to tvrdí pán primátor. Hlasovania sa zdržali najmä tí členovia, ktorí nie sú vinári, a teda pivnice neotvárajú, preto svojím hlasom nechceli ovplyvňovať rozhodovanie o otázke, o ktorej musia rozhodovať najmä tí, ktorých sa to týka.

A ešte niečo o uznášaniaschopnosti. Pán primátor v článku navádza atmosféru, ako keby valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, pretože sa ho zúčastnila sotva jedna tretina členov. Nuž uznášaniaschopnosť presne vymedzujú stanovy a jedna tretina je skoro 150 členov. Aby si náhodou čitatelia nemysleli, že sa niekde stretla nejaká malá „skupinka“, ktorá si delila nejaký „zisk“ a chudák pán primátor bol pri tom iba ako svätý za dedinou.

Milan Pavelka,
predseda Združenia Malokarpatská vínna cesta