Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Triblavina súvisí aj s Pezinkom

Starosta Vajnor, Ing. Ján Mrva (nar. 1969) je absolventom Slovenskej technickej univerzity – Stavebnej fakulty, odbor Geodézia a kartografia. Je ženatý a má 3 deti. Starostom je tretie funkčné obdobie. Zvolený do funkcie starostu Mestskej časti Bratislava - Vajnory bol prvý krát v komunálnych voľbách v roku 2006. Znovu zvolený do tejto funkcie bol vo voľbách v roku 2010 a opätovne bol zvolený do funkcie starostu aj v novembri 2014. Naposledy získal od spoluobčanov 73,71% voličských hlasov.

SP: Pán starosta, slovenská verejnosť vás vníma čoraz viac už nielen ako starostu Vajnor, ale skôr prostredníctvom boja s Národnou diaľničnou spoločnosťou a Ministerstvom dopravy o križovatku Triblavina pri Bernolákove na diaľnici D1 a aj ako bojovníka proti hazardu. Mohli by ste nám stručne povedať, prečo zvolené a realizované zmenené riešenie nie je podľa vás dobré pre okolité obce?

Ing. Ján Mrva: Povedané jednoducho, rozšírenie diaľnice D1, ako si to predstavuje Ministerstvo dopravy, teda bez súbežných ciest – kolektorov, nevyrieši dopravnú obsluhu satelitných obcí, ale ani spádového územia okresov PK a SC. Diaľnica síce zvýši svoju prejazdnosť, ale zápchy sa budú vytvárať v lieviku, ktorý vznikne v bode pripojenia sa na diaľnicu na križovatke Triblavina. Kolektory popri diaľnici mali slúžiť na bezpečné pripojenie a odpojenie sa regionálnej dopravy z diaľnice a mali odľahčiť už dnes preťažené regionálne cesty. Rozšírenie diaľnice o kolektory je podložené dopravným prieskumom v 2009 roku a mám aj územné rozhodnutie od Trnavy po Bratislavu, kde malo byť 11 križovatiek. Dnes nám práve v našom regióne PK a SC zmenou chcú zobrať dve napojenia na kolektory čo by logicky dopravu v smere do mesta a z mesta diverzifikovali. Riešenie preferované NDS a ministerstvom nezohľadňuje prognózu vývoja regiónu, porušuje zákony a zvýhodňuje záujmy konkrétnych developerov hneď vedľa križovatky Triblavina. Preto sme za pôvodné riešenie výstavby križovatky Triblavina aj s kolektormi. Na túto križovatku sa má pripojiť aj silný dopravný ťah Podkarpatia z Pezinka a ak by bola len jedna možnosť napojenia vznikol, by dopravný kolaps na kruhovej križovatke, kam by sa priviedli všetky spádové cesty z Senca a Pezinka. Táto zmena nás všetkých zjednotila, lebo sme tu všetci dobrí susedia. Vláde našej krajiny nezáleží na našom regióne PK a SC a obetovali nás na oltár iných neverejných záujmov a chcú nás pripraviť o napojenie na kolektory na moste medzi Bernolákovom a Chorvátskym Grobom a na Triblavinskej ceste od hotela Kamila.

Pôvodne plánované rozšírenie diaľnice D1 na 6-pruhovú diaľnicu s odstavným pásom a kolektormi po oboch stranách diaľnice

SP: Na pôde bratislavskej župy ste energicky kritizovali prístup k riešeniu tzv. pezinsko – modransko - grobského obchvatu. Prečo sa starosta Vajnor pustil do tejto témy, ktorá bezprostredne sa netýka jeho obce – mestskej časti?

Ing. Ján Mrva: Pezinsko – modransko - grobský obchvat sa netýka Vajnor iba zdanlivo, ale v skutočnosti má veľký vplyv na zlepšenie dopravy aj cez Vajnory. Plánovaný obchvat má obísť Modru i Pezinok z juhu a popri Viničnom, obísť Groby a pripojiť sa na diaľnicu D1 práve v križovatke Triblavina. Obchvat by odviedol veľkú časť dopravy z podhoria Malých Karpát, ak by bol vybudovaný kompletne a naraz ako sa plánoval už desaťročia. Po jeho vybudovaní by sa zmenšila dopravná zaťaženosť ciest okolo Vajnor a hlavne na kruhovej križovatke vo Vajnoroch, kde sa denne stretáva 45-50 tis. áut, čo je katastrofa. Kolóny, ktoré preto vznikajú v našej mestskej časti, znepríjemňujú život Vajnorákom aj obyvateľom z okresu Pezinok a Senec, ktorí tadiaľ cestujú do práce či za zábavou do mesta a späť. Obchvat Pezinka má teda veľký vplyv aj na život vo Vajnoroch.

Plánovaná križovatka Triblavina, ktorej naplánované pripájacie komunikácie končia v území súkromného investora Starland

SP: Kde konkrétne vidíte zlyhanie v príprave napojenia Pezinka na diaľnicu a kto podľa vás mohol urobiť viac?

Ing. Ján Mrva: Podľa dostupných informácii sa celý proces vraj zasekol preto, lebo chýbalo schválenie územného plánu mesta Pezinok a Modra. To všetko sa však v roku 2016 úspešne dokončilo. Ja si myslím, keďže som geodet a stavbár, že BSK už dávno mal projektovať obchvat do štádia územného rozhodnutia, lebo trasovanie poznal a popri čakaní na schválenie UP sa mohla robiť už aj dokumentácia k stavebnému povoleniu. Vajnory sú členom združenia obcí Malokarpatského regiónu a ako „tradičná prvá slovenská dedina od Prešporka„ sa do života regiónu zapájajú. Na rokovaní v decembri 2016 v Pezinku nám zástupkyňa BSK oznámila, že z financií z EU, ktoré boli roky alokované a určené na obchvat (36 mil eur), nám veľkú časť zoberú preto, lebo samosprávny kraj nie je schopný do roku 2014 obchvat postaviť a skolaudovať a, že existuje nejaký pokyn na realokáciu financií – doteraz sme ten pokyn nevideli i napriek našej žiadosti. Argumentovalo sa hlavne neskoro spracovanými a schválenými územnými plánmi. Ja však tvrdím, že popri tom už mali byť na BSK projekčne pripravení. Zhrňme si to - chcú nám zobrať 26 mil. eur a nechať len 10 mil eur, za čo by sa postavila len časť Grobského obchvatu od Triblaviny po Grinavu. Som presvedčený, že takýto obchvat Pezinku, Modre, ale ani Juru a ani Vajnorom výrazne nepomôže, lebo keď nie je urobený kompletne, alebo aspoň po cestu Pezinok - Budmerice, tak neodkloní dopravu zo smeru Jur - Rača, ale len z Grobov. Nepôjde teda o obchvat, ale novú cestu pre Groby. Podarilo sa mi starostov pezinského okresu presvedčiť, aby podporili uznesenie, ktoré podporuje potrebu kolektorov pri diaľnici ako územnej rezervy od Triblaviny po Trnavu. Zároveň vediem aj petičný výbor za dostavbu križovatky Triblavina tak, ako bola povolená s kolektormi od Triblaviny po Bratislavu. Som presvedčený, že BSK by mal byť schopný postaviť 8 km cesty za 7 rokov a ak by aj financie nestačili, mali by si zobrať úver na tak potrebnú stavbu akou obchvat je. Chodím často cez Pezinok autom a tak viem, že budem cez neho prechádzať v kolóne 20-40 min., podľa toho v akom čase idem. Preto ho niekedy radšej obídem cez Grob a Viničné.

No a čo nás starostov z nášho regiónu veľmi nahnevalo je, že financie alokované na obchvat sa majú použiť aj mimo okresu Pezinok, na cestu v Rohožníku, Tomášove či Kráľovej pri Senci. Pritom faktom je, že v Pezinskom okrese sa po revolúcií nepostavil ani meter cesty I. triedy a doprava je stále horšia, priam katastrofálna a tak sa stým nielen ja, ale aj väčšina starostov nevieme zmieriť a snažíme sa to zmeniť zas naspäť.

SP: Ďakujeme za našich čitateľov!