Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:
  • Úvod
  • Rozhovor s Elenou Žárskou: Na "druhej" strane

Na „druhej” strane

Ste uznávanou vysokoškolskou profesorkou, vo svojej pedagogickej, vedeckovýskumnej i publikačnej činnosti sa venujete problematike verejnej správy a komunálnej politike. Čo vás motivovalo „prejsť na druhú stranu“ a uchádzať sa o dôveru voličov v komunálnych voľbách?

Moji študenti a dôvera ľudí, ktorí ma oslovili. Je to taká časová zhoda okolností. Už viackrát sa ma v minulosti aj teraz moji študenti pýtali, či som nikdy neuvažovala kandidovať na poslankyňu do mestského zastupiteľstva. Naposledy v júni a vzápätí o mesiac na to prišli za mnou Pezinčania, ktorí ma poznajú viac ako 30 rokov, a položili mi tú istú otázku. Po prvýkrát v živote som povedala áno.

Hovorí sa, že z komunálnej politiky sa čoraz viac vytráca politické tričko. Je to len fráza, módny hit alebo skutočnosť podložená faktami, číslami?

Zrejme myslíte, že čoraz viac kandidátov na starostov a poslancov ide ako nezávislých. Je to jednak „šanca“ pre tých, ktorí nie sú členmi politickej strany, a aj trend, že sa to „nosí“. Potvrdzujú to aj volebné štatistiky. Hlbšie hodnotenie daného javu by som prenechala politológom a sociológom.

Je to hlavný dôvod aj vo vašom prípade, keďže ste sa rozhodli kandidovať ako nezávislý kandidát na poslanca mestského parlamentu?

Áno, v mojom prípade ide o „šancu“. Nie som členka žiadnej politickej strany.

Ste nezávislý kandidát podporovaný občianskym združením Srdce Pezinka. Prečo práve ním?

Srdce Pezinka som začala sledovať cez časopis, viaceré témy a myšlienky ma oslovili. Potom som spoznala ľudí, ktorí ho tvoria, a jeho sympatizantov s novou kultúrou spolupráce s cieľom pre Pezinok byť srdce malokarpatského regiónu. Jeho najvýraznejší predstaviteľ je pán Milan Grell, ktorý takúto kultúru zosobňuje.

Slovné spojenie komunálna politika sa udomácnilo všade. Ako jeho význam vysvetľujete vašim študentom?

Komunálna politika je súbor činností zameraných na zabezpečenie ekonomického a sociálneho rozvoja územia mesta alebo obce. V realizačnej podobe je viazaná na výkon samosprávy a jej základným cieľom je trvalé zvyšovanie kvality života obyvateľov pri udržateľnom rozvoji. Teda taký rozvoj, aby sme to dnešné mesto, ktoré máme „požičané“ od našich potomkov, im „vrátili“ obývateľné, prosperujúce, so zachovanou históriou, tradíciami a ďalšou budúcnosťou.

Ktorý z princípov funkčnej komunálnej politiky považujete za najdôležitejší?

Participatívnosť. Samospráva na dosahovanie základného cieľa musí zapájať všetky subjekty, aktérov pôsobiacich na svojom území. Čiže umožniť participovať a zároveň koordinovať subjekty verejného, súkromného, tretieho sektora – občianske, záujmové a profesijné združenia, zväzy a spolky – vrátane cirkví, umeleckej komunity až po jednotlivého občana pri riešení konkrétneho problému alebo strategického zámeru. Tým je výkon samosprávy zložitý, resp. zložitejší ako všetkých ostatných subjektov. Druhý dôležitý princíp je „učenie sa“. „Chytrá“ samospráva sa učí od iných – využíva, inšpiruje sa a zhodnocuje dobré skúsenosti, dobré príklady z iných miest, ale tiež sa porovnáva s lepšími, resp. najlepšími, čo ju núti hľadať cesty a spôsoby, ako udržať s nimi krok, a zároveň to umožní udržať si konkurencieschopnosť a prosperitu.

Z toho, čo ste vymenovali, ako je na tom Pezinok?

Naše mesto musí mať ambíciu konfrontovať sa s tými najlepšími. Má na to veľký potenciál, ten najcennejší je v jeho občanoch.

Koľko Pezinčanov vám počas vašej pedagogickej kariéry prešlo rukami? Narazili ste pri nej na tému Pezinok, Pezinčania, malokarpatský región?

Nikdy som si takýto prehľad nerobila. Niekoľkým Pezinčanom som viedla diplomové práce, ich mená mám stále v pamäti, tematicky boli zamerané aj na naše mesto alebo región. Z posledného obdobia to bola práve práca o sieťovaní aktérov v miestnom rozvoji na príklade Malokarpatskej vínnej cesty. Táto práca bola v danom roku vyhodnotená ako najlepšia v odbore a dostala Cenu dekana, čo svedčí o tom, že tu máme talentovaných a šikovných mladých ľudí.

Pri odovzdávaní kandidátnej listiny

Čím sú Pezinčania špecifickí?

Sú to pracovití ľudia, hrdí na svoju históriu, vinárske, banícke, ľudové a umelecké tradície. Mnohí sú nositeľmi významných a dlhoročných aktivít, a preto sa v Pezinku stále „niečo deje“.

Narodili ste sa v Bratislave, ale vašou srdcovkou je Pezinok. Aký je?

Dovolím si spresniť. Narodila som sa v Bratislave, do štyroch rokov som žila v Pezinku v tzv. baníckej bytovke. Rodičia si postavili dom vo svojom rodisku, blízkych Vinosadoch, kde som prežila školské roky a rannú mladosť. Tú druhú mladosť žijem od roku 1984 v Pezinku. Pezinok je pre mňa mesto, kde sa všade dostanem bicyklom, kde je všetko dostať a kde sa stále niečo deje. Pre tieto vlastnosti mi ho kolegovia na fakulte závideli. Dnes je to však aj rastúce mesto strácajúce svoj historický kolorit a malebnosť. Je mojím prianím, aby mesto nič už nestrácalo a aby mi ho závideli aj naďalej.

Slovenčina vo vašom podaní je ľubozvučná, napokon, vyžaduje si to vaša profesia. Zakorčuľujete sem-tam aj do pezinčiny?

Áno, často a rada. Slovenčina je krásny jazyk a výrazy z nárečia jej pristanú, na ľúbozvučnosti jej uberajú cudzojazyčné slová.

Váš odkaz Pezinčanom v „rodnej reči”...

Chcem odevzdat pre náš Pezinek to najlepšé, čo ve mne je, tý najlepšé vedomosci, schopnosci a zručnosci, čo sem za dvadset pet rokú o komunálnej polytyke nazbírala. Dali ste mi podpisama šancu kandydovat, je to pre mna pocta a veliká výzva, včul je na vás, aby ste mi dali aj ve volbách šancu, nech vám to dokážem.