Tu sa nachádzate:

Prerody nášho mesta

Igor Hianik

Patríme medzi tých šťastných ľudí, ktorí si môžu povedať, že žijú v meste plnom bohatej histórie. Pezinok prešiel rôznymi zmenami, od baníckej osady cez vinárske mestečko, slobodné kráľovské mesto plné mešťanov až po…

Zdedili sme tento kus histórie, a preto by sme mali byť naň hrdí. Každé jedno mesto otvára pred návštevníkmi svoj príbeh, svoju dušu, a preto sa nám niekedy môže zdať, že ulice rozprávajú zážitky našich predkov alebo našej mladosti. Domy svojou starnúcou tvárou a pribúdajúcimi vráskami v podobe prasklín pôsobia krásne a večným pokojom, ak im doprajeme primeranú starostlivosť. Prebúdzajú v nás nostalgiu, spomienky, s ktorými sa tak radi delíme s našimi deťmi a vnúčatami… alebo práve ako deti pozorne načúvame našim starším príbuzným.

Nemôžeme však zakonzervovať celé mesto, aby sme zachytili atmosféru jednej doby rozvoja sídla. Mesto ako také je veľmi podobné živému organizmu. Je to práve preto, že najdôležitejšou zložkou, ktorá ho tvorí, je človek. Zväčšovanie miest a ich premena sú prirodzený jav a aj nevyhnutný, keďže sa čoraz viac ľudí sťahuje za prácou do miest. No musí byť logický, jasný a musí mať správny cieľ a víziu. Keď sa vyberieme do vyspelých a navštevovaných európskych miest, ktoré sú postavené na základoch stredovekého mesta, rovnako ako to naše, tak vždy navštívime najprv historické jadro, ktoré nám ukazuje jeho minulosť a tým aj ľudí, ktorí v ňom žili. Keď prekročíme jeho hradby, plynule prechádzame do moderného mesta, ktoré reflektuje na najnovšie a najnáročnejšie požiadavky moderného človeka.

Historické jadro, alebo centrálna mestská zóna, no možno najkrajšie to môžeme nazvať „srdce spoločenského života ľudí v meste“, je charakterizované svojím hlavným námestím a priľahlými ulicami. To je tá časť mesta, ku ktorej by sme mali pristupovať konzervatívnejšie, s úctou a so snahou zanechať odkaz ďalšej generácii po nás, ako sme tu žili a ako sme sa o naše mesto starali.

V 18. storočí sme patrili k najbohatším mestám Uhorska a to vďaka produkcii kvalitných vín. Bohužiaľ, za posledné roky mesto stráca vinohradnícky charakter, stráca čaro historického mestečka, stráca ľudskú mierku a mení svoj obraz na niečo, čo je tomuto prostrediu cudzie. Dochádza k veľmi ťažko napraviteľným chybám, prichádzame o stavebný fond vysokých kultúrnospoločenských hodnôt, prichádzame o kus seba samých.

Tomuto devastovaniu histórie sa dá predchádzať za predpokladu správneho, strategického a hlavne odborného prístupu mesta, ktoré nepodlieha vidine rýchlych a krátkodobých ziskov z investičných zámerov ignorujúcich prostredie, genius loci (z latin. duch miesta). Aspoň v priestore ohraničenom hradbami a jeho tesnej blízkosti by mali vzniknúť jasné pravidlá (regulatívy), ktoré by podporili históriu mesta a aj jeho efektivitu spoločenskej a dopravnej zložky. Je tu ešte veľa krásneho a hodnotného, čo môžeme zachrániť a o čo sa oplatí bojovať.

Ing. arch. Igor Hianik,
urbanista