Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Lajov stĺpik (14)

O čém inšém sa dá písat v máji, jako o máji. Aj ket any ty máje uš nebývajú také jako kedysi. Vlajky, mávatká, transparenty, společné oslavy imaginárnych úspechú, tribúny plné bolševikú čapkajúcich společnej chudobe... ale aj boškávaný sa pot roskvitnutú čerešnu, lýtka zapálené aš dohoví pokál, tý odvážnejší aj prvé čundre, tahy s cigaretky, prípadne fajky. Neskaj namísto boškanca a chycená za ruku si pošleme esemesku, prípadne sto, a namísto špacírky zaparkujeme ve velyčine síce imaginárnej, zato ale hodne výnosnej a spolehlyvej – drístaku. Keby negdo z vás ešče furt nevedzel, tak drístak je fejzbúk po pezinsky. Tam drístame, nech je venku zima, teplo, slnko alebo déšč, tma, svetlo, jedným slovem furt. Rozmýšlam nat tým, kólko to potrvá, kým negdo vymyslý taký fajnský robot na otsávaný a likvidáciju tých vecí, gvúlyva kerým ešče furt mosíme odbíhat ot svojho milovaného drístaku na vecko. Každopádne by to malo fungovat wi-fi, lebo ze šnúru a USB pripojeným by mohly byt vážne problémy. Napadá ma ešče spústa vecí okolo teho, ale myslím si, že máj si nezaslúži vyprávaný o luckých vylučovánách, ale načisto o nečem inšém, krajšém, zaujímavejšém a v neposledném radze aj vonafšém a milšém.
Máj a jeho vymoženosci hádam nasýcá aj tých najzarytejších otporcú jari. Nélen to kvící, farby, zvuky a vúne, ale aj hokej, fodbal, turistika. Ale už aj voda a ohen. Skoré rána plné ftáčeho spevu, kvalitné zralé vína na dvore pot pergolu; prvé jahody a po nych hnet čerešne. Dym ze spalovaného révá a suchej trávy, vúna opečenej slanynky a špekáček. Prvý dotyk ruky ze spolužáčku. Tá úžasná chut jej jazyka. Filmy, knyšky, hudba, amfik. Toto šecko a ešče omnoho vácej nekerých z nás čeká v máji aj tento rok. Oplací sa zažit to osobne, naživo, zapojit sa, skutečne to scet cícit. Nehambit sa za to... Ale čo ket ten drístak je uš aj do vačku a každú chvílu cingne alebo zavibruje?! Vyberte si. Byt in alebo žit?

Zúctu váš Strýco Lajo