Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Lajov stĺpik (17)

Neznesitelné horká ustúpily, pekné počasí zostalo. Dzeci nabehly do školy jako čerstvý luft do zatuchnutej pivnyci a tý ščastnejší z nás mlaskajú nad iršajovým burčákem. Nekerý si k temu decu, dvom dajú  kus husi, pet, šest lokší a čemer je tu hnet. Človek any nevnýma, jako ten čas lecí. Tólko informácijí sa valý na nás s každej strany, že to fakt treba trídzit. Treba si vybírat to najdúležitejšé. Ale, čo to je? Ten lúbi pikošky, henten vnýma len erotyku, tentok by najračik šecko zapályl a nehal tak, no a ten by to najprf šecko vystrílal a aš potom zapályl. Negdze netreba pályt a chycí sa to samé. Najračik chvályme  seba, nanajvýš tak vlastné dzeci. Na každú prkocinu je vymyslený zvláštny časopis, televízny kanál, internetová stránka, aplykácija, diskusija na drístáku (to je fejzbuk), nygdo sa nezatají, každý je zachycený. Nerozumíme temu, čo čítame, nečítame to, čemu rozumíme. Zvláštne. Aj toto zme my „luctvo“. Každý je vlastnýkem jedzinej (svojej) platnej pravdy. Prinajmenšém je od nej uš len kúsek. Človek – pán tvorstva. Jaký pán, taký krám. Pekne nám to ukazujú utečenci ze Sýrije. Ces Maďarsko utekajú jak z nasolenú ricú, friško, friško, nech to scihnú aspon do Rakúska. Koncem osemdesáteho deváteho roka sa ma pýta kámoš, kerý uš bol nakuknút ces čáru – víš gdze začína svet? Tuto, kúsek za hranycama, v Heinburgu. Furt je to tak. Hádame sa o kvótach. 500 je málo, tysíc? Dve tysícky? To by zme hravo zvládly. Ale ony nás nescú. Ony utekajú do sveta, né k nám, any do Čéch. A na to sú ty kvóty. Budú rozdzelený, budú pridzelený. Nasilu. Za trest. Takže to nebudú samí jednotkári. Ale nečo by nás preca móhly naučit. Keby zme sceli, keby zme vnýmaly, keby zme maly čas. Nemáme... 

Zme pomalý samolikvidátor. Dzeci? Čo bláznyš? Jedno je aš, aš. Na dzeci neny čas. Jako ich vychovat? A hlavne gdo? Víra? Šak som pokrscený, čo ešče sceš? Pokány, pokoru? Šak by spadel kostel, kebych tam já vešel. Človeče, spamataj sa! Dokedy si budeš myslet, že si najsilnejší?

Zúctu váš Strýco Lajo