Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Lajov stĺpik (22)

Február sem mal od malyčka spojený s prívlastkem „Víťazný.“ Áno, s velkým V, lebo jako nás naučila súdruška učitelka je to pomenovány, vlastné méno teho konkrétneho a jedziného dna v roku kedy prešla vláda do rúk pracujúcich. Tý, jako je pre pracujúcich ludzí typické, f tém momence prestaly robit. To néjde dokopy, narás vládnut aj robit. Máme na to aj porekadlo. To hovorí, že sa nedá z jednú ricú sedzet na dvoch stoličkách. Na ten den moselo byt šecko perfektne nachystané. Náscenky typ-top. Hlavné bolo zlykvidovat náscenku z Vánoc, keré neboly o narodzený Ježiša Krista. Boly to „sviatky pokoja a mieru, ktorý sme mali vďaka Sovietskému zväzu a jeho hrdinskej Červenej armáde.“ Druhá sa likvidovala náscenka „zimné práznyny,“ na keré sa ve februári uš len spomínalo. Prvú zme potáhly červeným plátnem a bola spomínková – červená znamenala kréf a odhodláný proletariátu ovládnut celý svet. Chýbat nesmela teoretycko-praktycká trojka komunizmu Marx, Engels, Lenyn. Šeci zhodne kukajúci vlevo, to jest do budúcnosci. Dalšá stályca – fotka Gottwalda ve vypoščanej baranyci. Oduševneno zvládal nélen zimu, ale hlavne davy na Staromáku f Prahe. Nasledovaly roky padesáte, šedesáte, po nych aj roky sedemdesáte a osemdesáte. Aš na ich konci zme ziscily, že Februárová revolúcija bola vlastne bolševický puč. Nasledovala nežne sametová výmena názorú. Neskaj máme zrídzený, kerému nygdo neví dójst na meno. F kalendári po puči any zmínka. Len mená Frederik a Frederika, keré znamenajú mírumilovný vlátca. Prečo to spomínam? Regionálny plátek ECHO (vyd. Petit Press, a.s.) zverejnyl výskum meských novín ot Transparency International. Z uvedeného citujem „Pezinčan prináša iba oficiálny názor politického vedenia, diskusia úplne chýba.“ „Pezinčan skončil na 76. priečke z 83 sledovaných miest. Dopadol najhoršie zo všetkých novín v Bratislavskom kraji.“ Dodám len, že za naše meské penýze. A já, že čo mi to pripomínalo?

Zúctu váš Strýco Lajo