Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Lajov stĺpik (3)

Jún patrí dzecom. Nélen ten prvý. Venku svíci slnko a vydržat f škole je hrdinstvo. Naščascí tá druhá púlka uš neny moc o učený. Chodzí sa na výlety a každý uš vymýšla, čo bude robit ces práznyny. Dozrívajú čerešne, jahody sa červenajú, vykrikujú ze zemi: „Pohryz ma!“ Aspon také to bolo, ket sem chodzil do školy já. Dzetko Moniky Cibulkovej, kerý nás učil fyziku, nám ftedy vyprával, že si to máme užit, kým zme dzeci, lebo uš to nygdy nebude také pekné a jednoduché. Jasnačka, že zme mu nygdo neverily, lebo šeci zme scely byt friško dospelý, aby zme mohly fajčit, chodzit na amfik a hlavne nemusely chodzit do školy. Dospelácke starosci nám boly šumafuk. Najvačá vychytáfka nebol tablet any ajfón, ale fungl nová fodbalová lobda. Žádna guma, taká pravá, kožená. Teras je svet trocha inačí. Školské ihriská sú ces práznyny prázne. Na velké, fodbalové sa bes povolená nedostanete. Dzeci chodzá na dovolenky z rodyčma g moru. Nekerý za odmenu, nekerý za trest. Dzecké tábory sú neny na tri týdne, ale nanájvyš tak na dva, nekeré len na jeden. Najlepšé su tý meské – ráno šup do tábora a večer hajde domú na pelech. Any jeden z nych neny „pioniersky“, jako ket sem bol dzíta já. Nevadzí, hlavne že sú spokojné dzeci aj rodyčé. A hádam aj tý, čo ty tábory organyzujú. Dovolte, abych jako starý feminysta poprosil naše milované partnerky, manželky, frajírky, milenky, spolubývajúce, aby nás ospravedlnyly ces týtok majstrofstvá sveta ve fodbale. Delší čas nemóžeme vysávat, žehlyt, umývat rády, prebalovat dzeci a vúbec vnýmat, lebo to máme len rás za štyri roky. Práda, ket neny zrovna hokej alebo olympiáda. Ináč tým hokejistom nezávidzím. Šeci ostatný sa uš vyvalujú negdze pri mori, len ten Gáborík sa tam nejako zabudel. Tak nech to aspon vyhraje! Jako začalo vychádzat Srco Pezinka, taxa začaly trúsit reči, že gdo je za tým, gdo to plací a čo šecko za tým je. Tak, aby bolo jasno, mna osobne oslovil Milan Grell, kerého poznám ešče ze zédeešky jako slušného človeka, kerý má rát Pezinek. Jedziná moja podmýnka bola, aby mi stĺpky nygdo necenzúroval. Minule zme sa boly aj focit. Boly tam starší aj mlačí, pekný aj chlapi, né vícej hríšný jako tý, čo tam neboly. Uš vidzím tý reči, ket vyvesíme ten bilbort. O tém potém.
Zúctu váš