Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Diera po Atlas klube

Keď som svojim deťom rozprávala, čo všetko sme prežili v Atlas klube, vždy sa pýtali, prečo už neexistuje, keď bol taký skvelý?

Jeho začiatky spadajú do 70-tych rokov. Vtedy sa bývalé Espresso na kúpalisku premenilo na Klub mladých a od roku 1973 niesol pod hlavičkou SZM názov Atlas klub. Ale vrátim sa k starému Espressu. Bolo to miesto, kde sa hudobne žilo – konali sa tam posedenia pri hudbe, fonotéky, posedenia pri bublinkách... V roku 1969 bolo Espresso zrušené a neskôr pripadla budova na kúpalisku Československej mládeži. Až po rokoch opäť ožila ako Atlas klub a stala sa miestom, v ktorom sa sústredil život mladých ľudí.

Ja si už pamätám Vlada Švarca, Pala Boriša, Ľuboša Janečku, Janka Štrbu, Tima Matiáška... Táto partia kamarátov pritiahla do Pezinka pesničkárov Mertu, Hutku... – tak začali Divadielka hudby. V Atlas klube sa prezentovala poézia, próza, divadlo, fotografie, výtvarné umenie a hlavne hudba. Práve tu vznikol nápad, spraviť koncert na amfiteátri, ktorý sa stal najzaujímavejšou udalosťou sedemdesiatych rokov v ČSSR. Boli to Pezinské koncerty mladosti 76’ a 77’. Predstavilo sa na nich to najlepšie z rocku, folku a jazzu, čo na československej hudobnej scéne bolo. Pamätám si výbornú atmosféru a Pezinok plný mladých ľudí. V r. 1976 ich prišlo 1 500, o rok neskôr až 4 000. Boli to najväčšie koncerty 70-tych rokov v Československu, boli úžasné a výnimočné.

Ja som prišla do Atlas klubu až koncom sedemdesiatych rokov a prežila som v ňom jedno desaťročie. Klub stále žil aktívnym hudobným životom, bol skúšobňou i koncertnou sálou hudobných kapiel Pezinka. V ňom sme začali s diskotékami, ktoré bývali každú sobotu a robil ich Milan Ides. Chodili na ne mladí ľudia nielen z Pezinka, ale aj z celého okolia, boli skvelé a na tú dobu ojedinelé. Mali výnimočnú atmosféru, všetci sme si boli veľmi blízki, lebo na tancovanie mal každý menej ako meter štvorcový. Dvere do Atlasu boli otvorené vždy pre všetkých. Jeho poloha bola výborná, pretože stál uprostred mesta, všetkým na dosah, hneď vedľa Lipára, neďaleko parku a kina.

Keďže klub bol mládežnícky a pod hlavičkou SZM, musel mať predsedu. Bol ním Pepo Šimurda a neskôr Vlado Raždík. Okrem verejných akcií sme si žili výborným klubovým životom. Napríklad sme každoročne organizovali karneval. Masky neboli nikdy požičané, boli nápadné a nápadité, ale hlavne veselé. Karnevalový sprievod končieval v Zámockej vinárni. Atlas klub mal aj svoju vývesnú skrinku, vďaka ktorej sa vedelo, čo sa v ňom kedy deje.

Podľa obdobia, kto do Atlasu práve chodil a kto bol v čom dobrý, sa viedli krúžky – ja som chodila na fotografický, keďže tam bola aj čierna komora. Všetky zážitky sme tak mali na trikrát: najskôr sme všetko, čo sme zažívali, pofotili, potom sme to s napätím v čiernej komore 2 x 2 m vyvolávali a čakali, kedy sa zjavia fotky, a napokon sme ich všetkým ukazovali. Druhým obľúbeným, akože dievčenským, bol štrikovací krúžok. Ten bol najnavštevovanejší. Okrem štrikovania sa tu dlho do noci diskutovalo o všetkom, čo sa dialo a čo nás zaujímalo.

Výborné boli aj oslavy MDŽ. Tento deň bol náš – dostávali sa ocenenia, za zásluhy, a keďže chlapci chceli, aby sa z nás, vidieckych dievčat, raz stali ženy svetové, darovali nám jeden rok Medzinárodné kuchárky. Dodnes ju rada pri výnimočných udalostiach u nás doma otváram. Spoločné boli aj víkendové lyžovačky na Babu alebo Bezovec. Týždenné boli už ďalej, najďalej sme sa vybrali na Čingov. Veľa z nás sa práve tam naučilo výborne lyžovať.

Niektoré leto sme spolu strávili aj vo vtedajšej Juhoslávii. S dopravou nebol problém, lebo pod hlavičkou Atlas klubu pretekali na škodovkách v pretekoch do vrchu viacerí z našich klubistov. Najlepší tím boli Jano Mesároš so spolujazdcom Pepom Šimurdom. Vyhrávali preteky v 80-tych rokoch, na Rally Karpaty vyšli ako absolútni víťazi. Janko preteká dodnes, už v kategórii Historik v pretekoch do vrchu. Trikrát po sebe bol v posledných rokoch vyhlásený za majstra Slovenska a v r. 2013 získal titul vicemajster Čiech. Dodnes na jeho Škodovke 68 nájdete logo Atlas klubu, pod ktorým začínal pretekať.

Atlas klub žil výnimočným životom. Keď som začiatkom 90-tych rokov chodila okolo a rozprávala svojim deťom o skvelom živote v ňom, bol už zatvorený. Neskôr ho, tak ako kúpalisko, zbúrali a navždy zmizol z nášho mesta.

Jarmila Vašková-Dudová

Pridané 24. augusta 2014