Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Mušt spieval a víno lahodilo

Jeseň. Začína prichádzať skoro nepozorovane. Dni sa začínajú nebadane skracovať, noc je o chĺpok chladnejšia, v chotári už nevidieť kŕdle ľudí. Len semtam gazda so škrabákom v ruke z rúnky pozerá na krie viniča, sleduje, či strapec hrozna neleží na zemi. Ak aj taký zbadá, škrabákom mu urobí jamku tak, aby bol vo vzduchu. Odhaduje úrodu, koľko sudoviny bude potrebovať na výrobu vína.

A čas rýchle plynul. Utekali týždne naplnené prácou. Skoré sorty stolového hrozna začali mäknúť a napĺňať sa sladkou šťavou. Gazdinky rezali Čabiansku perlu, Malagu, Košuty, trochu neskôr Chrupku a Sliván, napĺňali nimi prútené koše, ktoré v trávniciach uviazaných na pleciach nosili do Bratislavy na predaj. Mužská časť Grinavy sa začala pripravovať na oberačky. Všetko náradie potrebné pri zbere hrozna sa povynášalo k potoku. Putne, kadečky, rozsušené súdky a ostatné drobné drevené náčinia sa naplnili vodou, aby sa zapučali. Pravidelne každý deň sa voda dolievala až dovtedy, kým si gazda nebol istý, že nádoby už nepotečú. Vyčistili sa pivnice, poumývali preše, skontrolovali kvasné korkové zátky. Tesne pred zberom sa v kotloch na dvore zohrievala voda až do bodu varu. Vriacu vodu nalievali do súdkov, šikovnými pohybmi ich na jednom mieste preguľovali tak, aby sa horúca voda dostala na každé miesto vnútrajška suda. Takto sa sudy vyumývali a čiastočne i dezinfikovali. Boli pripravené na zber úrody. Oberačky začali začiatkom októbra. Každý vinohradník si zabezpečil podľa možnosti z rodiny oberačov.

Oberačku sme začali 2. októbra. Ráno sme do voza uložili dve kadečky, štyri putne a vedrá. Mamenka zabalili chlieb a salámu ako zájedok na obed. Bolo nás sedem. Každý mal vedro, do ktorého dával obraté hrozno. Hrozno sme triedili. Najprv sme oberali Rízling, Zelený silván a Veltlín. Potom sa oberalo ostatné. Keď oberač naplnil vedro, išiel ho vysypať do putne. Tatenko putňu natriasali, aby sa do nej vmestilo čo najviac. Taká natrasená putňa vážila aj sedemdesiat kilogramov. Keď bola plná, dvaja oberači ju chytili a vyzdvihli tak, aby putnár mohol zasunúť ruky do popruhov a odniesť do kadečky na voz. Tam vysypané hrozno kyjaničkou utlačil tak, aby zrná ostali celé. Takto sme pracovali celé dni. Večer dovezená úroda sa z voza prepravovala do veľkej kadečky umiestnenej v prešovni. Do kadečky sa vložila košina a hroznovým mlynčekom sa hrozno drvilo. Do košiny sa dostával čistý mušt. Otec zasíril sudy. Do takto pripravovaných sudov nalieval mušt. Vyberal ho s hrotkom z košiny, nalieval do dreveného fertála, v ktorom prenášal mušt do nálevky položenej na sude a ktorej vývod ústil do vrany suda. Rád som počúval, ako mušt padá do suda. Otec hovoril, že mušt spieva. A naozaj. Inak spieval na dne suda, inak v jeho strede a úplne inak pri skoro naplnenom. Cez noc sme s tatenkom prešovali. Preš sme nabili prvým klátom. Po vytlačení prvých dvoch klátov sme ešte dosť mokré treštoriny nabili ako druhý klát. Ráno sme druhý klát pofŕkali vodou a znova nabili do preša. No z toho už nebolo riadne víno, ale vodnár, ktorý sa pil počas roka na zahnanie smädu.

A tak, naplnený prácou, ubiehal deň za dňom. Sudy sa plnili vínom a úroda sa presťahovala do pivníc. Na koniec oberačky mamenka upiekli hus. Mamenka počas oberačiek vyberali najkrajšie a najzrelšie strapce Chrupky a tie z neskoršie obratými kozími ceckami viazali do dvojíc a zavesili ich na hambálok v špajze. Zapálili sírový pásik a jeho dymom dezinfikovali hrozno, aby nehnilo, aby vydržalo na vianočný stôl. Popri ostatných robotách vo vinohradoch prebehli okolo nás pamätné dni, a to sv. Mikuláš a Lucia. Ženy a dievčatá po večeroch párali perie a počúvali rozprávanie o bosorkách a zvláštnostiach života. Domáca gazdiná navarila vínový čaj, ponúkla chlebíčkami a pagáčmi, zanôtili si pekné ľudové pesničky. A ani sme sa nenazdali a boli tu Vianoce.

Veľká noc – to sú u katolíkov najväčšie sviatky. No Vianoce sú najkrajšie. Celý december je vlastne príprava na Štedrý deň a ostatné dni Vianoc. Štedrý deň je naplnený varením, pečením, prípravou štedrovečernej večere. No tento deň je zároveň veľkým pôstom, cez deň sa nič neje. Mamenka však uvarili bôb a ten, kto bol naozaj hladný, siahol do hrnca a vybral si pár zŕn. Bôbové zrno bolo veľké ako polovica mužského palca. Vrchnú kožku som si olúpal, a tak mi ostala dužina, ktorá chutila ako varený gaštan.

S tatenkom sme pripravovali stromček, dievčatá ho navešali cukrovinkami, jabĺčkami, do zlatka zabalenými orechmi a každý pod stromček položil malý darček pre ostatných. Na večeru sme mali kapustnicu s hríbikmi, opekance s makom, oplátky s medom. Každý si otvoril orech a podľa zrelosti a čistoty jadra sme si predstavovali zdravie v budúcom roku. Na stole bolo ovocie: jablká, zimné hrušky, nešpule, a samozrejme, hrozno. Po večeri bola v rodine pohoda. Pripravovali sme sa na polnočnú omšu.

Ježiško sa v Grinave narodí každý rok na Štedrý deň práve o polnoci. Vo chvíli, keď príde na svet, je celá Grinava napchatá v kostole. Kostol je taký plný, že medzi ľuďmi by neprepadol ani peniaz. Do kostola prišli aj takí, ktorí cez rok kostol nepoznajú. Ba je nás toľko, že je plná aj žobračina a ešte aj húf ľudí pred kostolom. Po zvonení pán dekan, oblečený do krásneho ornátu, už stoja pred oltárom. Za organom sedí pán učiteľ, netrpezlivý, už-už chce zadrieť prsty do klávesov.

Vnútro chrámu je zlaté od svetla voskových sviec. Ja kľačím na boku kostola a trasiem sa od vzrušenia. Pán dekan vzdáva vďaku svojmu Bohu slovami: „Gloria in excelsis Deo!“ Na tieto slová obsah kostola odpovedá krásnou a radostnou piesňou, ktorá sa spieva len raz do roka: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!“ Pán učiteľ sa za organom prekonáva, ide z jednej piesne do druhej a všetky oslavujú narodenie Bohočloveka. Na záver pobožnosti elektrické svetlá v kostole hasnú. Svetlo vydávajú voskové sviece a kostol vonia ihličím a medom. Organista začína najkrajšiu pieseň roka: „Tichá noc, svätá noc.“ Z očí mi nechtiac vytekajú slzy. Slzy radosti, že sa nám narodil Spasiteľ sveta. Národ sa rozchádza. Ponáhľam sa domov. Doma otec položí na stôl misu s údenou šunkou. Pôst sa skončil.

František Somorovský