Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Z basketbalu na "hovadzú"

Píše sa rok 1981 a v Československu sa hrajú majstrovstvá Európy basketbalistov. Naša reprezentácia končí na 3. mieste. Z Bratislavy sa sťahuje palubovka do pezinskej športovej haly.

Je nedeľa okolo 9.30 a ľudia kráčajú mestom do haly na Holubyho ulici. Tu sa hrá národná liga v basketbale. Chodiť povzbudzovať na zápasy nášho klubu je dlhoročná pezinská tradícia. Skromná tribúna je zväčša zaplnená do posledného miestečka. Nechodíme sem zmasakrovať súperových fanúšikov, ale sa spolu s nimi zabávať na dvojtaktoch Petra Mozolu, uchách Janka Tichého. Hala kričí: „Kelo (Vlado Tomašových), vyši!“ a Kelo vyšije ďalekonosnú trojku, ktorá vtedy znamenala ešte iba dva body.

Každý rok chceme postúpiť do basketbalovej ligy. Prichádzajú posily, zvučné mená – Jánsky, Ondrušek, Hagara, Jančura, Sedlák, Plesník, Arpáš a mnoho iných. Pezinok sa snaží vychovať aj odchovancov. Vytvorí sa výborné družstvo dorastu okolo vynikajúceho trénera Michala Rendeka. Pátkovci, Demovič, Lošonský, Háger, Jačiansky, Lukačovič, Záhradský, Uherčík a ďalší. Všetko chlapci z Pezinka, ktorí podávali dlhodobo kvalitné výkony a pýtali si miesto od trénera Richarda Frimmela v našom „áčku“. Konkurencia však v tých dobách bola veľmi veľká.

Nezabudnuteľnú úlohu v rozkvete basketbalu v Pezinku má aj vtedajší správca haly Jozef Krivošík, ktorý kedysi hrával za Pezinok dokonca basketbalovú federálnu ligu. Podpora mesta a vtedajších priemyselných subjektov basketbalovému oddielu bola evidentná.

V roku 1990 sa sen Pezinčanov napĺňa a Lokomotíva pod vedením Richarda Frimmela vybojováva federálnu ligu s týmto zdravým jadrom: Justin Sedlák, J. Kevenský, Daniel Orlický, Peter Michalík, Peter Nedbal, Marián Pátek, Peter Stanček, Roman Masár, Juraj Frátrič, Martin Vido, Ondrej Čuraj, Dalibor Krč, Roman Bubeník, Marián Marek.

V novej sezóne sa trénerom stáva Miroslav Ondrušek, následne ho nahrádza Michal Arpáš a obaja sa opierajú o výborné výkony Wrobela, Ištóka, Černického, Sedláka. Výkonmi u    divuje vtedy dvadsaťdvaročný Andrej Lukjanec, pre ktorého nebolo problém streliť 30 či 40 bodov. Oddiel dostáva nové meno BK PEZINOK, staronovým trénerom sa stáva Richard Frimmel a sťahuje sa do novovybudovanej haly na Komenského ul.

Sezóna 1992 – 93 je pamätná, pretože v poslednom ročníku federálnej ligy získali basketbalisti bronzovú medailu. O výborné tretie miesto sa najviac zaslúžili Orgler, Lukjanec, Sooš, Bošňák, Sedlák a Kuznecov, ktorý napríklad nastrieľal Prievidzi na jej palubovke 41 bodov. Po tomto úspešnom ročníku sa liga delí. Samostatnú slovenskú ligu vyhráva BK Pezinok a stáva sa historicky prvým slovenským šampiónom.

Spanilá jazda lovenia titulov pokračovala v ďalších ročníkoch transformujúcej sa slovenskej extraligy. Bola to nezabudnuteľná pezinská družina okolo Andreja Lukjanca, Voloďu Kuznecova, Petra Orglera, Justína Sedláka, Milana Černického, Jozefa Ištóka, neskôr Petra Mičudu, Mareka Andrušku, Paľa Weissa, Daniela Jakaboviča a mnohých ďalších.

Príchodom posíl z Balkánu či USA sa formovala ďalšia skvelá éra. Písala sa úspešná história basketbalového Pezinka v európskych pohárových súťažiach a eufória v meste silnela. Spomíname si na skvelé výkony Ristanoviča, Nagliča, Lewisa, Szaba, Zadravca, ako aj na vychýrené kluby, ako Panathinaikos Atény, Sony Miláno, Strojitel Kijev, Telekom Bonn, Partizan Belehrad... Spomíname si aj na úspešných trénerov, ktorými boli Justín Sedlák, Stevan Tot, František Rón, Ľubomír Urban či Milan Černický. Spomíname si na časy, keď sme si rovno z basketbalu sadali k nedeľňajšiemu obedu, tešili sa na "hovadzú" polievku, lebo chutila náramne.

Do roku prvého kolapsu v roku 2002 získal Pezinok sedem titulov majstra Slovenska. Po hviezdnej kariére Slovakofarma Pezinok s oveľa vyššími cieľmi, ako hrať „iba“ slovenskú ligu, prakticky zaniká. Vedenie klubu odstupuje a mužský basketbal výkonnostne padá. Vďaka Justínovi Sedlákovi nezmizol Pezinok úplne z basketbalovej mapy, pretože v tomto hektickom období zakladá občianske združenie MBK.

Začala sa písať nová história basketbalu. Postupne sa hráči MBK prepracovali až do 1. ligy a v sezóne 2006 – 2007 postupujú opäť do extraligového kolotoča. Klub mení názvy, sponzorov a pod menami Skanska, AB Cosmetic získava ďalšie dva tituly (ôsmy a deviaty v poradí), plus druhé miesto a tri víťazstvá v Slovenskom pohári.

Rok 2010 a znova čierne písmo v histórii športu, ktorým po dlhé roky žijú generácie Pezinčanov. Klub Basketbal Pezinok odstupuje zo súťaže z prvého miesta, hoci v rozlúčkovom zápase zdolal druhú Nitru pred vlastnými fanúšikmi o 25 bodov.

Natíska sa otázka, či mestské zastupiteľstvo a ľudia, ktorí patrili do veľkej basketbalovej rodiny a dlhodobo pracujú v štruktúrach vedenia mesta, nemohli podať pomocnú ruku najobľúbenejšiemu športovému odvetviu v našom meste...

Justín Sedlák začína odznova písať novú históriu pezinského basketbalu, ale ako sám vraví: „Toto mesto nemá záujem podporovať šport na najvyššej vrcholovej úrovni,“ a tak sa rozhodol že svoje úsilie bude venovať len deťom a mládežníkom a to hlavne formou organizovania klubovej činnosti a zabezpečenia chodu školskej basketbalovej ligy.. Organizuje školskú športovú ligu. Tímy ZŠ Orešie, Kupeckého, Fándlyho, Bielenisko a Gymnázium Pezinok, Gymnázium Senec, ZŠ Novomestského Senec, ZŠ Ľ. Štúra v Modre, ZŠ v Šenkviciach a Svätom Jure zvádzajú tuhé boje pod patronátom človeka, ktorý sníval sen o pohárových úspechoch v Pezinku. Školský projekt má zaujímavý rozpočet 12 000 eur ročne a mesto naň prispelo 500 eurami.

150 až 180 detí športuje a strieľa na koše, nesedí pri počítačoch, internete. Organizátor projektu v závere každého ročníka vyhodnotí najlepších a rozdá 3 sady medailí. Aj v tomto roku dovedna 34 pohárových trofejí pre úspešných a talentovaných hráčov.

V našom meste momentálne pôsobí aj družstvo basketbalistiek BTK BASKETBAL Pezinok, ktoré vedie trénerka Darina Mikovičová. Družstvo dosiahlo 2. miesto v kategórii kadetiek a pôsobí v 1. lige žien skupine Západ a 1. celoslovenskej lige junioriek. Hráva a trénuje v ňom niekoľko pezinských hráčok, ako je Linda Prochádzková, Tereza Ryšavá, Lucia Jurčová, Vladimíra Pavlíčková a Tereza Sedláková.

Ďalším zanietencom, ktorý sa venuje naďalej svojmu obľúbenému športu a výchove mládeži v Pezinku, je Vladimír Kuznecov a jeho BKP – Basketbalový klub Pezinok. Zo stránky www.bkpezinok.sk vyberáme: Basketbalový klub Pezinok je občianske združenie, ktoré vzniklo v marci 2011 s cieľom zachovať basketbal v Pezinku na aktívnej úrovni a dať mládeži možnosť stále sa tomuto športu naplno venovať.

Nakoľko má basketbal v Pezinku dlhoročnú tradíciu a nájde sa tu veľa mladých, ale i starších ľudí, ktorí sa o tento šport, či už aktívne, alebo pasívne, zaujímajú, bola by škoda, keby v Pezinku zanikla možnosť predovšetkým pre mladých venovať sa tomuto krásnemu športu.  

Eduard Stach