Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Zeleno-bílí, to se mi líbí

Je aprílová nedeľa a píše sa rok 1921. Niekoľko mužov sa stretáva v hostinci U zeleného stromu.
„Páni, včera na tanečnej zábave sme vyzbierali 4 600 korún a tieto peniaze chceme investovať do nákupu materiálu pre naše družstvo futbalistov, pretože majú rôzne tričká a chceme hrať priateľské stretnutia s mužstvami z okolia.“
Tak akosi začala búrlivá debata o nutnosti dresov, ich farbách a nákupe materiálu pre budúcich hráčov novovzniknutého futbalového klubu v Pezinku.

Skupina nadšencov okolo Aladára Takácsa a bratov Korinekovcov vytipovala podľa vzoru Ferencvárošu Budapešť biele dresy so zelenými priečnymi pruhmi a uskutočnila svoj prvý veľký nákup športového materiá­lu v Budapešti.

Pezinský športový klub (PŠC) ofi­ciálne vznikol 29. augusta 1921. Patrí k najstarším a v medzivojnovom období  najúspešnejším klubom na západnom Slovensku.

V dvadsiatych rokoch (1923 – 1929) bol aktívnym a nadšeným hráčom PŠC i Eugen Suchoň, ktorý si i napriek zákazu svojho otca lámal prsty nádejného hudobníka v bráne PŠC. Pamätníci tvrdia, že vedel nielen dobre chytať, ale i kopať pokutové kopy. Národný umelec Eugen Suchoň zložil v tých rokoch i skladbu na počesť PŠC – pod autentickým názvom „Pochod PŠC”.

Od roku 1923 začal Pezinok hrať oficiálne súťaže, v ktorých sa prebojoval až do 1. A triedy, čo bola vtedy druhá najvyššia súťaž na  Slovensku. Súpermi PŠC boli v tomto období napríklad: AC Nitra, ŠK Bratislava, Rapid Trnava, ŠK Topoľčany. O slávu futbalu v našom meste tých čias sa zaslúžili hráči, ako Wawrinský, R. Slezák, Pucher, Tuma, Schellberger, Mácha, Šindelárovci, Hamel, Belanský, Hutl, Achberger, Zuzánek, Szabó a iní.

V 30. rokoch minulého storočia odohralo PŠC aj prvé medzinárodné stretnutia, a to proti SC Cornutum Wiena s výsledkom 1:3  alebo BAK TK Budapešť s výsledkom 0:3.

V župnej súťaži (1. A trieda) hral PŠC úspešne až do ukončenia druhej svetovej vojny väčšinou na ihrisku na pažiti a za asistencie svojich verných fanúšikov, ktorých sa na tieto kvalitné zápasy stretávalo okolo tisícky.

Hneď po oslobodení pezinskí futbalisti pokračovali v úspechoch z predvojnového obdobia. V silnejšej konkurencii, ako bola tá pred vojnou, vyhrali 1. A triedu a postupne sa cez divíziu prebojovali do D súťaže na úrovni terajšej druhej ligy. Naši hráči, ako Svitok, Pullmanovci, Hubrich, Solga, Bilský, Poláček, Michalec, Bauer, Jurík, Luknár, Markovič, Bullovci, Jajcaj, Sochan, Tandlmayer, Savara, Hotový, Molnár, Wittgrúber a mnohí ďalší hrávali na štadiónoch druholigových celkov, ako boli Košice, Prešov, Ružomberok, Liptovský Mikuláš či Nové Zámky.

Nasledovala nie práve najlepšia éra Pezinka, reorganizácia súťaží a striedanie názvov, až v roku 1957 Slovan NV Pezinok vyhral znova 1. A triedu a postúpil do krajskej súťaže. Družstvo viedol nestor pezinského futbalu, bývalý hráč PŠC Karol Ševčík.

Od roku 1959 bol trénerom, ale aj hráčom Pezinka nezabudnuteľný B. Laskov, reprezentant dvoch krajín, Bulharska a Československa, ktorý je spolu s Karolom Ševčíkom jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré pôsobili v Pezinku. Na novom štadióne, kde sa hrá futbal dodnes, sa hrala krajská súťaž, vtedy tretia najvyššia súťaž v Československu.

V roku 1961 sa objavil nový názov oddielu – Lokomotíva. Lokomotíva účinkovala v šesťdesiatych rokoch v divízii a futbal bol v Pezinku veľmi populárny. Presadzoval sa nielen v se­niorských súťažiach, ale aj dorasteneckých a žiackych. V roku 1971 bolo družstvo žiakov v celoslovenskom finále v Spišskej Novej Vsi, v ktorom obsadilo 4. miesto. O tak výrazný rast tohto družstva sa zaslúžili tréneri L. Solga a neskôr A. Šindelár. Mladí pezinskí hráči sa stali oporami celkov z vyšších súťaží a boli to hlavne J. Solga, P. Michalec, P. Polaček, V. Barták, P. Palúch, neskôr dlhoročný úspešný brankár Nitry, ktorý obliekol aj reprezentačný dres Československa.

Začiatkom 70. rokov pôsobil krátky čas ako hráč, neskôr ako tréner, legendárny brankár reprezentácie Československa Viliam Schrojf.

Rok 1979 je opäť pamätný, pretože družstvu trénera V. Korčeka sa podarilo postúpiť do 2. SNFL (predtým divízia) a  kostru tohto tímu tvorili: I. Gašparovič – obliekal dres A družstva zeleno-bielych rovných 12 sezón, rekordér v počte štartov, M. Reichbauer, L. Ďurkovic, P. Vacho, V. Palúch, J. Pilka, V. Barták, M. Michalec, Karas, V. Šušol, L. Stojkovič a mnohí iní. V ďalších rokoch sa do futbalu v Pezinku vrátil niekoľkonásobný reprezentant Československa a legenda futbalu nášho mesta Štefan Slezák.

Po roku 1984 prišiel zatiaľ  posledný vrchol pezinského futbalu. Odčlenením od klubu Lokomotívy vznikol Stavbár Pezinok a získal 2. miesto v 2. SNFL, za Považskou Bystricou iba o skóre. Oporami hviezdneho družstva boli: Pukalovič, Hrotek, Mašura, Lehnert, Kráľ. Družstvo pôsobilo i naďalej v 2. SNFL pod vedením trénerov J. Curgaliho, V. Weisa, M. Jacka.

Pri príležitosti 70. výročia vzniku futbalu v Pezinku v roku 1991 sa výbor pod vedením Františka Slezáka vrátil k pôvodnému názvu PŠC Pezinok. Od tohto obdobia sa rôznymi formami organizovania futbalu, prenájmom, priamym riadením mestom futbal prepadával nižšie až na dno, keď v roku 2001 PŠC Pezinok hral 5. ligu a stretol sa v mestskom derby prvýkrát v histórii s Cajlanským Baníkom a hrával s Grinavou.

V roku 1991 bola delimitácia majetku a v areáli futbalového štadióna sa postupne rekonštruovali a dobudovali rôzne športoviská a športové objekty, ako sú volejbalová hala, beachové kurty, squachová hala a tenisová hala, pri výstavbe ktorej bol daný prísľub mesta Pezinok na vybudovanie tréningových plôch pre mládež, dobudovanie sociálnych zariadení a podobne, ktoré doteraz vedením mesta nie sú doriešené.

V súčasnosti je futbalový areál v správe mesta Pezinok. Ostatné porovnateľné okresné mestá, ako sú Senec, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, a najmä Senica, Myjava, Skalica, dlhodobo venujú futbalu finančnú pomoc, kde koordinácia mesto-športové kluby-sponzori funguje dokonale a v týchto mestách sa hrajú adekvátne súťaže. Futbal ako aj iné športy v Pe­zinku túto podporu mesta nemajú. Túto situáciu je potrebné riešiť podporou, oslovením a motivovaním najmä mládeže, možno vybudovaním športovej školy, aby mohli nasledujúce generácie dokázať bojovať za zeleno-biele farby ako ich pradedovia, dedovia a otcovia.

Píše sa rok 2015, nezadržateľne sa blíži storočnica futbalu v našom meste. Budeme už iba nostalgicky spomínať na reprezentačné góly Štefana Slezáka, ligové súboje Antona Pilku, Petra Poláčka a Petra Michalca, priame kopy Klenenta Hassu, hlavičkové súboje Imricha Gašparoviča, neúnavnú podporu útoku Vladimíra Kindera, Petra Mašuru či skvelú techniku Richarda Slezáka, alebo...?

Dnes družstvo vedie Daniel Federl a PŠC Pezinok vedie tabuľku IV. ligy po jesennej časti. Blýska sa na lepšie časy?

Eduard Stach