Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Zo záchrany sa vykľul bronz

Volejbalistky VISTAreal Pezinok získali v uplynulej sezóne extraligy bronzové medaily, hoci zo začiatku sezóny mysleli najmä na záchranu. Aby rovnaké umiestnenie zopakovali aj v ďalších rokoch, potrebujú financie. Podarí sa im to dosiahnuť? Aj na to sme sa pýtali prezidentky klubu Zuzany Maxianovej.

Ako by ste zhodnotili sezónu, v ktorej ste získali bronz?

Na začiatku sezóny sme mali problém so zložením družstva, pretože veľa dievčat odišlo. Dali sme si cieľ, že budeme mať mladý tím a do dvoch rokov vybudujeme silný kolektív. V prvom rade sme sa chceli zachrániť, ale zvrtlo sa to tak, že baby začali na sebe tvrdo makať. Pracovali pod vedením dvoch výborných trénerov, držali pohromade a to bol základ úspechu. Hlavný kouč Bernát by si určite zaslúžil cenu za naj trénera extraligy, pretože urobil s dievčatami obrovský progres. Prínosom bola aj Venezuelčanka Aleoskar Blanco, ktorej príchod mal pozitívny vplyv na jej spoluhráčky.

Vraví sa, že s jedlom rastie chuť. Bude to platiť aj v prípade VISTArealu?

Kolektív by mal ostať pokope, a tak si myslím, že budeme môcť pomýšľať aj na vyššie ambície v ďalšej sezóne. Všetko sa však bude odvíjať od financií. S hráčkami nemáme problém. Veľmi radi k nám chodia, pretože sme tu jedna veľká rodina, ktorá má chuť pracovať poctivo. Aj bronz máme len preto, že vďaka statočnosti sme s málo peniazmi dokázali byť tretie.

S výsledkami by mali prísť aj sponzori či nie?

Z minulosti mám také skúsenosti, že to nemusí byť pravidlo. Bola som pri družstve, keď sme sa už dvakrát umiestnili na bronzovej priečke a nával partnerov sme nepocítili. O loptové hry tu veľký záujem nie je, a mrzí ma to, lebo viem, že v Pezinku je dosť ľudí čo podnikajú a mohli by pomôcť. Záujem u nich nie je, aby bol šport v našom meste na vysokej úrovni.

Boli ste spokojná s návštevnosťou?

Myslím si, že bola dobrá. Ľudia si cestu do haly vždy našli. Na play-off sme mali dokonca aj vypredané.

V meste funguje okrem vášho klubu aj mládežnícky SVK. Prečo?

Po odvolaní trénera, ktorý pôsobil u nás sedem rokov, sa rodičia rozhodli, že spravia recesiu a vytvoria si nový klub. Ja som to rešpektovala, veď to bola ich slobodná voľba. Vzali si dievčatá, ktoré sme budovali. Akurát sa stalo to, že my začíname od začiatku s malými deťmi. Teraz ich už máme skoro päťdesiat.

Ako spolu vychádzate?

Sme priatelia, nemáme medzi sebou žiadne problémy, fungujeme, dievčatá medzi sebou normálne hrajú.

Nie je to na škodu volejbalu v Pezinku?

Je to veľká škoda. Bohužiaľ, rodičia si to nedali vysvetliť, mali svoje hlavy. Asi si neuvedomili, že deťom vlastne ublížili, pretože tie boli spokojné a odchádzať nechceli.

Vidíte možnosť, žeby ste sa opäť spojili?

Keď odchádzali, tak som si s predsedom toho klubu sadla a povedala som, že deti majú u nás vždy otvorené dvere. Rozprávala som osobne so všetkými rodičmi, ktorí sa rozhodli opustiť naše rady. Vedia, že nikto im nebude v návrate brániť a môžu s nami znova fungovať.

Pozn. V budúcom čísle Srdce Pezinka sa bližšie pozrieme na mládežnícky volejbalový klub SVK Pezinok.