Srdce Pezinka | občianske združenie
Tu sa nachádzate:

Týpek na dvoch kolesách

Mnohí ľudia by chceli mať jeho energiu a pozitívne myslenie. Napriek vážnemu úrazu život nezabalil a užíva si ho plnými dúškami, hoci je pripútaný na dve kolesá.

Má rád zábavu, teší sa z maličkostí a volá sa Bekim Aziri. Ak v Pezinku spomeniete toto meno, pozná ho takmer každý. Viaže na seba najmä mladšiu generáciu, je svojský, populárny, obľúbený, taký riadny týpek. Pozvali sme ho na kus reči a on ochotne privolil. Mal iba jednu podmienku, aby sme rozhovor riešili tykaním, veď život je krásny a mladý....

Čomu sa momentálne venuješ?

Riešim si hudbu, ktorá ma celkom chytila, a snažíme sa rozbiehať ďalšie veci, ale o tom po-viem až vtedy, keď to bude reálne. Koncom roka bude dokončené cedečko.

Aké veci sa ti podarili dosiahnuť?

Toho je veľa... Vždy sa nájde niečo, čo ma dokáže potešiť. Ja sa viem radovať z maličkostí.

Máš nejaké aktivity?

Cvičenie, cvičenie, natáčanie videí, ktoré pobavia ľudí, hudba a klasika, nejaká párty s mojimi BuzzKamošmi.

Čo sa ti podarilo a čo nie?

Podarilo sa mi zavolať jednu babu, aby sme sa poprechádzali. A nakoniec sa mi nepodarilo prechádzať. (smiech)

Všimli sme si, že vyrábaš tričká. Ako to ide?

Ľudia mi sami od seba písali, či by sa niečo také dalo kúpiť, tak sme to dali vytlačiť a rozhadzujeme to na koncertoch a Šule to predáva. Už bol trikrát na dovolenke, asi mu to vynáša.

S akým motívom?

S mojím cteným menom.

Kde sa k nim môžu ľudia dostať?

Môžu napísať na mail zivotparty@gmail.com alebo nech zavolajú Šulemu na mobil, ktorý nemôžem dať, a on to osobne donesie.

Aký majú tie tričká zmysel alebo poslanie?

To netuším. (smiech) Možno to ľuďom pomáha, keď sa pozrú na triko a uvidia tam moje meno a povedia si, že: „Aha, tento mumák nemá nohy a v podstate má aj dogabané ruky a vie si užívať.“ (úsmev)

Kde ťa môžu ľudia v Pezinku vidieť?

Často chodím do prírody na prechádzky a zastihnúť ma môžu aj na lezeckej stene. (úsmev) Pohybujem sa tu ako bežný človek, takže hocikde!

Plánuješ nejaké akcie v meste?

Zatiaľ nemám nič v pláne. Možno raz niečo, ale čo? Neviem.

Ako sa ti žije v Pezinku?

Kľudné mestečko – nemenil by som! Možno by to chcelo viac nejakých klubov. (smiech)

Ako ťa vnímajú Pezinčania, keď sa s nimi stretávaš?

Neviem. Neriešim to. Sto ľudí, sto chutí.

Kde čerpáš pozitívnu energiu?

To ide samo. Sme tu dosť krátko na to, aby sme sa mračili.

Daj recept ľuďom, ako sa stále usmievať?

Tri žĺtka, jedno bielko a trocha polohrubej múky. Rožprudluješ a nastáva smajlík. Som taká povaha. Asi sa dá ťažko povedať niekomu, aby sa nemračil, a prikázať mu, že odteraz sa má usmievať.

Mohol by si priblížiť svoje zranenie ľuďom, ktorí ťa nepoznajú?

Som ochrnutý od krku dole, pohybujem sa na vozíku. Niečo prejdem aj na nohách, ale málo. Som človek, ktorý potrebuje pri sebe vždy nejakého asistenta/asistentku, aby sa mi dali veci robiť ľahšie.

Hovorí sa, že v núdzi spoznáš priateľa. Spoznal si ich aj ty?

Určite! Rodina a kamoši sú najviac! Ďakujem, pozdravujem a posielam pusu.

Čo by si odkázal mladým ľuďom?

Viac športu a menej počítača. Drogy daj bokom, dá sa to aj bez nich.

Máš nejaké životné krédo?

Ja som to, čo som, a čo ťa nezabije, ťa posilní.

Ako sa presúvaš v meste?

Auto, vozík.

Myslíš si, že by sa malo viac myslieť v mestách aj na hendikepovaných, aby to mali jednoduchšie?

Určite! Zamyslite sa a neparkujte na invalidoch, pokiaľ nemusíte! Nedával by som vám pokutu, ale dal by som vám skúsiť dva dni na vozíku.

Máš nejako špeciálne upravené auto, aby si mohol šoférovať?

Ručné ovládanie. A funguje to.

Čo ty a baby?

Pomaličky to ide. Akurát dnes som sa zaľúbil do jednej.

Letia na teba?

A niekedy aj peši prídu. Jasné, niektoré aj priletia.

Máš recept, ako ich zbaliť?

Základ je mať vyleštené kolesá.

Máš pomerne exotické meno. Aké máš korene?

Môj otec je Albánec.

Vplývajú nejako na tvoju osobnosť?

Južanská krv je TOP.

Aký je tvoj denný režim?

Ako kedy. Väčšinou cvičenia, kamoši a tak. Cez víkendy nejaký výlet, zábava a relax.

Ako si delíš čas?

Nedelím si ho. Čo príde, to príde. Dve – tri hodiny na cvičenie a inak to je spontánne.

Máš nejaký rozvrh?

Od strednej školy som ho nevidel.

Rád plánuješ alebo robíš veci spontánne?

Spontánne veci sú najsamlepšie. (úsmev)

Máš nejaké zaujímavé príhody, ktoré sa ti stali s vozíkom?

Toho je strašne veľa. Zabudol som vozík veľakrát doma a šiel som autom preč. Vozík padol aj do mora, šiel z Pezinskej Baby 50 km za hodinu a tak ďalej. (úsmev)

Pridané 24. augusta 2014